Že gitara nemá svoju slávnu éru za sebou, sa poslucháčov stále snaží presvedčiť dosť tých, ktorí po celom svete neúnavne naťahujú jej struny. Jedným z mála zaujímavejších príkladov je Austrálčan Oren Ambarchi, ktorý patrí medzi uznávané osobnosti na medzinárodnej scéne improvizovanej hudby. Pritom nejde o žiadneho tónobijca, naopak, jeho niekoľkominútové minimalistické etudy pôsobia až mätúco: sú to naozaj ešte zvuky pochádzajúce z elektrickej gitary? Booklety CD tvrdia, že áno a hŕstka návštevníkov jeho vlaňajšieho koncertu v bratislavskom klube Spojka si to mohla potvrdiť aj naživo. Delikátne narábanie s dlho doznievajúcimi tónmi, rozvážne vrstvenie zvukov, nápadité zvládnutie techniky spätnej väzby a sady digitálnych efektov, spomalene plynúci rytmický pulz: to sú hlavné poznávacie znaky Ambarchiho, typické aj pre štyri nové skladby jeho ďalšej sólovej nahrávky, ktorú urobil pre britský Touch. Tento muž má niečo, na čo dnes príliš často nenarazíte – vlastný štýl.
Oliver

3/4 Revue