Asi málokto bude mať nejaké výhrady, keď brazílskeho drum'n'bassového kinga Amona Tobina označím za jedného z najtalentovanejších rezidentov londýnskeho labelu Ninja Tune. Pozornosť a obdiv si získal pred pár rokmi šťavnatým mixom jazzu a šialených d'n'b rytmov - albumom Bricolage, spoľahlivo si reputáciu obhájil aj neskorším Permutation, ktorý bol oproti debutovému albumu absolútne plný (break)beatov, hoci príjemné jazzíky samozrejme nesmeli chýbať. Keď v roku 2000 vyšiel Supermodified, Tobinovi priaznivci mali v rukách nezvratný dôkaz o jeho genialite, Supermodified obsahoval zhruba to, čo by asi vytvoril vytripovaný mimozemšťan, keby sa náhle objavil v centre ľudskej civilizácie. Po prvom vypočutí minuloročného Out From Out Where som ostal dosť prekvapený: oproti svojim starším albumom Amon Tobin urobil asi najväčší zvukový posun. Môj dojem z jednotlivých skladieb bol síce celkovo dobrý, ale svojou štrukúrou mi pripadali skôr ako klony "hajlajtov" z predchádzajúcich platní. Pravidelné prebúdzanie sa s duniacimi beatmi Out From Out Where však so mnou spravilo svoje: veci, ktoré som pôvodne považoval za technicky veľmi dobré a do hĺbky prepracované remixy úspešných trackov z Permutation a Supermodified, teraz beriem skôr ako ich voľné pokračovania, ktoré sa vyvíjajú smerom, ktorý nenudí, ale naopak osviežuje a teší. Out From Out Where je takmer ideálny party-album: videohra s variabilnými levelmi, náladami; znamená pre mňa dostatok nenáročnej a pestrej hudobnej zábavy. Ak sa bude produkcia Amona Tobina takto úspešne vyvíjať aj naďalej, nie je dôvod, aby som naňho menil názor. Zatiaľ určite nie.

mim@message.sk
3/4 Revue