Ukážky z albumu si môžete vypočuť tu.

Koncom 90-tych rokov sa po squatoch východného Londýna potĺkali dvaja mladí výtržníci: Peter Doherty a Carl Barat. Keď sa stretli a objavili spoločnú vášeň pre hudbu a romantizmus, rozhodli sa založiť kapelu s názvom, ktorý bude naplno reflektovať ich postoj (libertine je osoba, ktorá nie je zviazaná konvenciami a morálkou, po slovensky zhýralec, nemravník). Tak vznikli The Libertines. Zostavu po viacerých obmenách neskôr ešte doplnili bubeník Gary Powell a basgitarista John Hassall.
Od začiatku im priali okolnosti: Rough Trade s nimi podpísali zmluvu po pár koncertoch, podarilo sa im zahrať si s The Strokes a The Vines, produkcie ich debutového singla „What A Waster / I Get Along“ sa ujal skúsený Bernard Butler (bývalý gitarista Suede) a pozornosť fanúšikov I médií priťahovali aj častými drogovými škandálmi (v čom dodnes úspešne pokračujú…) V októbri 2002 vychádza ich prvý album „Up The Bracket“, nabitý skvelými piesňami. Recenzie sú nadšené, hoci sa objavili dohady, že The Libertines sú rovnaký podvod ako kedysi Sex Pistols. Všetky pochybnosti boli však čoskoro vyvrátené a The Libertines potvrdili, že sú výnimočnou skupinou. V roku 2003 získali ocenenie „Najlepšia mladá kapela“ v ankete hudobného magazínu New Musical Express, Peter Doherty pobudol 2 mesiace vo väzení za lúpežné vlámanie do bytu svojho spoluhráča Carla Barata (po návrate si navzájom dojemne padli do náručia), legendárny boss labelu Creation – Alan McGee sa stáva ich manažérom, Barat sa v opilosti pošmykol v kúpelni, škaredo si rozrezal tvár a takmer prišiel o oko (po niekoľkých stehoch bol samozrejme ochotný pózovať pre fotografov). Rok 2004 odštartovali opäť triumfom na prestížnom odovzdávaní cien NME Awards, tentokrát už v kategórii „Najlepšia britská kapela“. Vzťahy medzi Dohertym a Baratom sú napäté, ale skupina predsa odchádza do nahrávacích štúdií Metropolis v Londýne, kde za asistencie Micka Jonesa (ex-The Clash) a Billa Pricea (ako štúdiový technik spolupracoval s The Clash, Sex Pistols alebo Guns’n’Roses) nahráva nové piesne. Doherty neskôr odcestuje kvôli liečeniu drogovej závislosti do Thajska, ale o týždeň je späť a hneď po príchode je zatknutý políciou, ktorá u neho našla vystreľovací nôž…
30. augusta 2004 konečne vychádza druhý album s eponymným názvom. Jeho 14 piesní zaraďuje The Libertines medzi najlepšie britské gitarové zoskupenia a zároveň dokazuje, že celá tá hystéria okolo debutovej platne „Up The Bracket“ bola úplne oprávnená. Mick Jones a Bill Price úspešne transformovali dravý koncertný zvuk aj na nahrávku, takže tento mladý rock’n’roll s punkovými ostňami určite nikoho nesklame. Prvý singel - úvodný, bolestivo autentický song „Can’t Stand Me Now“ sú typickí Libertines, naďalej sa pohybujú na neobývanom území niekde medzi mestským atakom The Clash a archaickým romantizmom The Smiths.