Zuco 103 je poskladané z troch ľudí. Liliana je z Brazílie a spieva, Štefan Kruger je z Holandska, bubnuje i programuje, Štefan Schmid je Nemec a hrá na klávesoch. Toto je ich druhý album a je v ňom pomiešané všeličo, od mrkvy po jahodový džús.


Neviem, kto píše texty, ale Lilianin hlas sa mení s témou. A tak pri druhej skladbe, keď spieva o cestovateľovi s cigánskou krvou zrazu je jej hlas etnickejšie zafarbený. A hneď v ďalšej skladbe už akoby som počul spievať Lujzu Rhodes z Lamb, nedá mi nedodať, že oveľa viac sa mi páči keď spieva portugalsky ako anglicky (jednoduché veršovanky). Tri predposledné skladby ma snáď najviac prekvapili. V To Life počujem nazačiatku Bebel Gilberto. A v Brasil 2000 je z nej Natalia Oreiro, dokonca i text je k celej skladbe vhodne banálny: spieva o tom ako si kúpila telefón, ako veľmi chce telefonovať, ale že dakde je problém. A Morro Elétrico, pocta k hudobným predkom, začína temnou elektrifikáciou Brazílie.

Bolo ľahké zamilovať sa na prvý pohľad, prvú skladbu (treasure). Ako som sa zoznamoval s detailami, tak to trochu opadávalo. A potom piata skladba (curso de reclamaÇao ­ liÇao 1), akoby ma moja nová láska podviedla. Gitara a husle ako vystrihnuté z country nočnej mory. Prešiel som túto epizódnu známosť s country s úsmevom i vďaka ospravedlneniu (voltando). Ku koncu sa však stala pre mňa neprehľadnou, čo pieseň to iná nálada. Priateľstvo hej, láska nie, ale určite i v Brazílii budem hladať.

Andrej
clublife.sk