Určite jedna z najzaujímavejších postáv britského labelu Ninja Tune Jason Swinscoe a jeho The Cinematic Orchestra sa tentoraz pustili do remixov existujúcich skladieb, ktoré pretvorili na svoj obraz. A Swinscoe už vopred presne vie, ako má vyzerať. Elektrizujúca hudba s jazzovým nádychom, miešajúca zvuk častí pôvodných nahrávok i živých nástrojov (bicie, saxofón, kontrabas, akustický alebo elektrický klavír) do neobyčajne atmosférického soundtracku k neexistujúcemu filmu (podľa celkového zvuku tak zo šesťdesiatych rokov). Oproti vydarenému debutovému albumu Motion z roku 1999 sú tu teraz ešte o niečo viac minimalistické a úsporné plochy, kde na vytvorenie napätia postačia dva akordy a neuchopiteľné tajomné zvuky plus decentné ruchy v pozadí. Na rozdiel od jazzu (pretože album už postretlo aj takéto zaradenie) tu však úplne chýba povinná exhibícia hudobníkov. Tí akoby tu zdanlivo ani vôbec neboli, zostávajú kdesi vzadu, aby nenarušili auru hudby.
Po “rozcítenom” sopránsaxofónovom úvode nastupujú bicie latinskoamerickým rytmom, ako od Santanu – ide o transformáciu Moving Cities od Faze Action, spájajúcu hneď na úvod obľúbené zvukové prvky majstra Swinscoea: dnes (nielen) u pamätníkov nostalgiu vyvolávajúce názvuky raného moderného jazzu á la Coltrane, “tremolujúce” sample z filmovej hudby zhruba z toho istého obdobia a hru vlastnej kapely.
Druhá nahrávka albumu mi pripadala akási známa. Pozriem na obal – a nemýlil som sa. Je to je prerobená Channel One Suite od samotných Cinematic Orchestra, citlivo a so zachovaním pôvodnej nálady remixovaná Tomom Tylerom. Nasleduje reinterpretácia opusu výrobcu hudby k počítačovým hrám (!) Kenjiho Ena, “lyrická samba” (áno, je to možné), pôvodom z dielne dua Les Gammas a remix rozjímavej skladby Panoramica talianskeho tvorcu (teraz už naozaj) filmových soundtrackov Piera Umilianiho. Skladba Vildernes pochádza z novej platne nórskeho trubkára Nilsa Pettera Molvaera (viď recenziu jeho CD) a ani po opakovanom počúvaní nemôžem potvrdiť príbuznosť s originálom – musím sa navyše priznať, že táto verzia sa mi však pozdáva viac... Posledným kusom je prearanžovaný Re-Arrange od DJa Krusta.
Pôvodné nahrávky poslúžili ako odrazový mostík k novej hudbe, ktorá väčšinou svoj zdroj pripomína iba vzdialene. Sample z pôvodiny totiž väčšinou slúžia ako podklad pre jam session hudobníkov, ktorí motívy variujú, aby nakoniec aj tak všetko skončilo pod rukami lídra kapely, ktorý v štúdiu dodá hudbe výslednú podobu, zvukovo obdivuhodne jednotnú. Jason Swinscoe a jeho “partia” tak robia inteligentným spôsobom remix zmyslupným.

sLávo
3/4 Revue