Underground, ktorý si môžete pohvizdovať

Kam s ním, opýtal som sa sám seba, keď som už asi po desiaty raz dopočúval eponymický mini album čiernej bandy zo severného Londýna. Nie je to hip-hop, hoci autormi sú hip-hopový producent + crew. Ľudia vo firme Big Dada však nemajú radi ani - podľa mojej mienky vcelku šikovný - termín urban. Smrdí im rozčarovanými belochmi, eufemizmom a limitmi, akoby mal byť na tejto hudbe tým najdôležitejším fakt, že nejde o country music. Hm, no áno, ľudia z Big Dada, resp. Ninja Tune sú tak trochu čudáci. Za každú cenu mimo šuflíkov, proti prúdu, hoci oni sami už roky na scéne vytvárajú slušné prúdenie (nezamieňať s českým „prudit“!). A nie mediálne, ale hudobné.

Wayne „Lotek“ Bennett si urobil dobré meno predovšetkým participáciou na albumoch Rootsa Manuvu (Brand New Second Hand, Run Come Save Me), ktorý to v Spojenom kráľovstve napriek tradičnej ninjovskej miere nekompromisnosti dotiahol až do oficiálnej TOP 40. Pracoval tiež na skladbách Leftfield, a dokonca aj anabolického sedliaka Petra Andrého. Úspech svojej produkcie si vysvetlil po svojom – začal pracovať na vlastnom projekte, čím si bezpochyby vyslúžil nepochopenie až opovrhnutie zo strany tej časti hip-hopovej komunity, ktorá vylihovanie pri bazéne považuje za tvorivý vrchol kariéry. (Zasa však treba priznať, že bazén na Floride a bazén v zamračenom Londýne sú dve zásadne odlišné veci.) Bennettovymi bratmi v roots-retro-tričkách sú syn jamajskej dancehallovej legendy Jacka Radicsa (spolupracoval s Chaka Demusom a Pliers) Jordan Bailey alias Earl J, spevák a milovník dub music a reggae Wayne Paul (autor hitu Take the Train, ktorý vo svojich programoch a setoch rotovali napríklad Trevor Nelson či Jazzie B) a napokon Aurelius, MC, klarinetista a publicista, nadšenec drum and bass. Pestrý register = pestrá muzika. V Inner Storm Lotek HiFi v pohode z mestskej melanchólie vyškolia aj Massive Attack, Percolator zaujme husľovým minimalizmom, Voodoo Boogalooo by mohli spáchať aj The Specials, keby o niečo viac fajčili, a Hey Yeh Yeh znie ako Dizzee Rascal na nižších otáčkach.

Nestáva sa často, aby mi 30 minút hudby ubehlo tak rýchlo. Ktovie, či bude podobne odsýpať a súčasne pestrosťou oplývať aj full release Mixed Blessings. No vo fiktívnej bitke Britov a Američanov o urban-trón majú touto mini LP Briti zasa o kus navrch.

Daniel Baláž (3.2.2004)
inZine