Skupina Jazzkammer nemá napriek svojmu názvu s jazzom veľa spoločného. Dvaja Nóri, ktorých už omrzel pobyt v každodennom hudobnom vesmíre, sa rozhodli sa s neobyčajnou energiou experimentovať s hlukom, šumom aj matnými spomienkami na to, ako kedysi vyzerala hudba. A čo je dôležité povedať hneď na začiatku – vďaka Wegartu ich zoženiete aj u nás, čo pri hudbe s nebezpečnou nálepkou “noise” nebýva pravidlom! Ak si niekto myslí, že v Nórsku sa môže zrodiť iba ťahavý a mrazivý ambient a la Biosphere, mal by siahnuť aj po Jazzkammer.

Pôvodom gitarista John Herge hrá okrem iného v kapele Den Brief, porovnávanej často so slávnymi Supersilent. Lasse Marhaug je zase starý undergroundový veterán, ktorý má prsty vo vyše 100 nahrávkach na kazetách, vinyloch či cédečkach. Po vydaní albumov Timex (Rune Grammofon 1999) a Hot Action Sexy Karaoke (Ground Fault 2000) pozvali tucet známych elektronických hudobníkov, aby im z tohto materiálu namixovali tretiu platňu. Sami Jazzkammer pridali tiež zo dve “pesničky” a tak sa zrodil Rolex. Keď uvediem mená remixérov, zbehlejší čitatelia už budú tušiť, o čo asi ide. Zbigniew Karkowski, Merzbow, Thurston Moore, Francisco López, Reynols, Pita a ďalší vytvorili pestrý a členitý katalóg predstáv o estetike súčasnej hudby bez škrupulí a bez šetrných ohľadov na výdrž reprodukčnej techniky poslucháča. Ak má ich prístup niečo spoločné, tak je to slovo HLUK, za ktoré sa iste nehanbia ani chlapci z Jazzkammer. Ich improvizačné sedenie s Japoncom Merzbowom na jazzovom (tomu hovorím otvorená dramaturgia!) festivale v nórskom Molde je skvelou jazdou na burácajúcich vlnách zvukového skreslenia, medzi industriálnymi železobetónovými úskaliami digitálneho obrábania zvukového prúdu v reálnom čase. Vzrušujúci disk pre nebojácnych hľadačov má ten správny drajv, plno prekvapivých momentov a neskutočne veľa vynaliezavých polôh. Pure digital hardcore – play as loud as possible!


Slávo (3/4 revue č.13)
3/4 Revue