Prvé jedno-dve vypočutia tretieho počinu manchesterských eklektikov ma síce utvrdili v tom, že robia zaujímavú muziku, nenašiel som však žiaden záchytný bod, ktorý by ma prinútil CD znova vložiť do prehrávača. Našťastie moja absolútna dôvera v „nindžov“ a ich releasy ma prinútila dať im ďalšie šance - a vyplatila sa. Zrazu sa začali objavovať zaujímavé momenty, ktoré som vzhľadom k nespočetnému množstvu vplyvov a zmien v návale informácií prehliadol.

Nie je to album, ktorý by sme mohli počúvať ako plynúcu a neškodnú kulisu, vyžaduje si stopercentného poslucháča, len vtedy z neho vyžmýkame hodnoty a emócie na prvý posluch prepočuteľné. Každému bude po prvých tónoch jasné, že všetci členovia z mnohopočetného variabilného ansámblu majú odlišné etnické a muzikantské korene, každý bol odchovaný na inom štýle hudby. Lídrom je manchesterský guru Paddy Steer, najznámejším muzikantom však pre väčšinu bude zrejme multiinštrumentalista Graham Massey (saxofóny a klarinety) známy z formácie 808 State aj so spolupráce s Björk. Ich hudba je multižánrovoou zmesou funku, alternatívnych aj psychedelických pesničiek, kakofonických zvukov, rôznorodých fúzií etnických motívov siahajúcich od Rio De Janeira po Nashville, polyrytmických breakov v živom aj elektronickom podaní, ako aj freejazzových výletov s hutnou dychovou sekciou. Trochu mi niektoré skladby svojim poňatím pripomínajú Franka Zappu, aj vokály v titulnej skladby mi evokujú jeho Baby Snakes, možno takto by Frank Zappa znel, ak by bol o dvadsať rokov mladší a bol ešte nažive. Mladším poslucháčom možno napadne paralela s nórskymi Jagga Jazzist, tvorba Homelife však oproti ich relatívne usporiadaným kompozíciám pôsobí viac živelne.

Pre tých, čo budú hľadať ľahko zapamätateľné chorusové motívy bude cesta za ich hľadaním dosť kľukatá a dlhá, ale aj tak skrýva hudba Homelife dostatok potenciálu na to, aby si podmanila aj poslucháčov, na ktorých nebude okolie prstom ukazovať ako na excentrických čudákov.

Peter Cagáň
musicstyle.sk