Predstavte si niečo takéto. Američan, Rus a vo Švédsku narodená dáma s koreňmi kdesi v Chile a Brazílii. Úžasná kombinácia, nie? Alebo inak, hovorí vám niečo meno DJ Vadim? Že áno? No isteže, veď nie je to zase tak dávno, čo navštívil aj našu (bohom zabudnutú) krajinu. Toto všetko obsahuje projekt One Self. A poviem vám, hneď takto na úvod, hudba to je naozaj par excellence...

Každému, kto niekedy zavadil o (podotýkam, že kvalitný) hip-hop, iste v ušiach rezonuje meno DJ Vadim. Nebudem sa tu rozpisovať o všetkých veciach, do ktorých kedy strčil ruky (nájdite si to na internete), jednoducho, Vadim Peare je človek, ktorému prisúdiť nálepku „workoholik“ je ako povedať, že Jordan vedel tak trochu hrať basket. Jeho posledným „výstrelkom“ je práve dnes predstavovaný projekt One Self, konkrétne album Children Of Possibility.

Trio One Self tvoria, okrem Vadima, ešte MC Blu Rum 13 a spomínaná „čílska brazilošvédska“ MC Yarah Bravo. Základy tohto zoskupenia siahajú niekam do roku 2003, čo zas nie je tak dávno. Napriek tomu ani Yarah, ani Blu Rum nie sú na scéne nijakí nováčikovia (tobôž DJ Vadim).

Napokon, slovo dalo slovo a ja mám tú (unikátnu) možnosť predstaviť vám ich nový (a naozaj ešte novučičký – čo sa slovenského trhu týka) CD nosič.

Ak by ma niekto požiadal, aby som stručne popísal, v akom štýle sa nesie tento album, asi by som sa ocitol v rozpakoch. Niežeby som nemal predstavu, v akých vodách sa pohybuje, no povedať to stručne – tracky na Children Of Possibility kolísajú od „nuskúlového“ hip-hopového minimalizmu až po urban music a experimental, typický pre Ostrovy. Inak povedané, nakreslite si čiaru, kde na jednom konci bude Amon Tobin a na druhom Pharrell (hej, ten vychytený producent). No a niekde v strede, plus mínus pár trackov, sa bude pohybovať toto CD.

Progresívnejšie ladený poslucháč si „zgustne“ na prvých štyroch skladbách, kde dominuje rap od Blu Ruma 13 (i keď Yarah celkom zdatne sekunduje), nasleduje niekoľko pokojnejších skladieb, ako siedma sa vám do uší nabúra SD2 , ťažko definovateľná zmes beatu, ruchov, melódií a samplov. Povedané na rovinu, až doteraz som nevedel, čo všetko sa dá dokopy skombinovať – a div sa svete, ono to má hlavu aj pätu. A vraj že postmoderna je na ústupe.

Z ôsmej skladby Paranoid by mal iste radosť Roots Manuva, tvrdší rap vystrieda v ďalšom tracku Hollow Human Beings zamatový hlas Yarah Bravo, podklad sa upokojí, príjemne pulzuje, hlava sa kýve, oči zatvorené – ešte tak slečna vyzývavo ležiaca na vašom gauči – pohoda a romantika. Nič viac. O tom, že Vadim mal vždy blízko k perkusiám, netreba hádam nikoho presviedčať. Keby ste mi ale náhodou neverili, pustite si posledné skladby na albume. Mierny r&b nábeh, koketujúci niekedy až so soulom a jazzom – to sú dôkazy, že Vadim nie je len vynikajúci DJ (tu niet pochybností), ale aj schopný (ani tu nie), no najmä univerzálny producent.

Môže sa zdať, že tento album je iba pre pár hudobných „fajnšmekrov“. Inak povedané, pre pár akože snobov. Čo ja viem, muzika, ktorú nám pravidelne servíruje Ninja Tune nie je prvoplánova. To hej, ale tento album – to nie je ťažko pochopiteľné zvukové a melodické inžinierstvo. Práve naopak. K najlepším skladbám u mňa jednoznačne patrí Bluebird (na albume číslo šesť), čo je čisto pohodová a „feelingová“ záležitosť so značným hitovým potenciálom. Vadim si ju ako singel iste nevybral náhodou. Mimochodom, na albume sa nachádza aj klip k tejto skladbe a poviem vám, je celkom milý. Slniečko, pláž, dvaja MCs (Yarah, Blu) a Vadim. Ak sa vám po tejto skladbe nezlepší nálada, tak to potom asi budete jedným z tých strašne drsných gangstrov, čo sa naháňajú po uliciach s „kvérem za pasem“ (smiešne). Vtedy sa vám môže zdať Bluebird sladkou sračkou – ale neviete, čo je dobré.

A ešte niečo, hádam s výnimkou desiatej skladby Cupid Smiling the Smile, má tento album výborný zvuk. Nielen na lepšej aparatúre, ale aj na „obyčajných repráčikoch“. Trebárs v aute.

Čo povedať na koniec? Výborný album od výnimočného producenta s dvomi originálnymi MCs, plný nápadov, chuti spájať naoko nespojiteľné, album, ktorý dýcha. A okrem iného album, pri ktorom nemusíte byť striktným fanúšikom hip-hopu, aby sa vám páčil. Ak niekde v obchode siahnete práve po tomto CD, verte, že vaše peniaze nebudú len tak vyhodené do vzduchu.

Spolu s dotyčným albumom Children of Possibility sa mi do rúk dostali aj dva single, ktoré jeho vydanie sprevádzajú. Prvým z nich je už vyššie spomenutý Bluebird a druhým je singel Be Your Own.

One Self – Blue Bird

Okrem klasickej video/rádiovej verzie a inštrumentálky titulnej skladby sa na singlovke stretneme aj s Fear The Labour, vo verzii známej z albumu a (čo je postatnejšie) vo verzii „Vision of Visions“. Španielsky rap sa prelína s angličtinou, pôvodný podklad. Zaujímavé spojenie – no pôvodná verzia je podľa môjho názoru lepšia. Taktiež sa tu nachádza už spomínaný klip k skladbe Blue Bird.

One Self – Be Your Own

Tu sa stretneme s „rádiovou“ verziou a troma remixami. O jeden sa postaral sám Vadim, o zvyšné dva Amp Fiddler. Tie síce posúvajú skladbu trochu do inej polohy (povedzme, že elektronicko-akustickej), no určite nie sú zlé. Práve naopak. Najmä Bubz mix výrazne koketuje s jazzom. Vadimov dub mix, plný perkusií, je síce „iný“, no mne sa k akapele jednoducho nehodí. Pôvodná verzia je v tomto prípade krajšia.

No a to by bolo asi tak všetko. Komu sa podarilo tento trochu dlhší (a možno vyčerpávajúci) článok dočítať do konca, tomu gratulujem. Vážne. Aby som ale nezabudol, 11.6. v rámci festivalu Wilsonic vystúpia One Self v PKO v Bratislave. A môžem vám povedať, bude to zážitok. Keby ste teda Vadima chceli vidieť naživo, tu máte možnosť. Hádam sa tam stretneme – pretože ja si túto príležitosť iste nenechám ujsť.


Text: smoet
artattack.sk