Ukážky z albumu si môžete vypočuť tu.

Cybertotem je mimoriadne hodnotný sólový projekt of Mareka Styczynského (The Magic Carpathians, ex Atman), ktorý je výsledkom štúdiových zvukových experimentov a cestovania a študovania rituálnej hudby Karpát a Balkánu. Magická hudba, plná mystiky a duchov.


Viac o projekte CYBER TOTEM:

Platňa Cyber Totem vzišla z nahrávania, ktoré sa začalo na jeseň roku 2006 a skončilo sa v polovici januára 2007. Je to akýsi zrkadlový obraz albumu Mirrors, nahraného s Annou Nacher v r. 2006. Podľa pôvodného zámeru to mala byť nahrávka založená na mojich hudobných láskach a hráčskych skúsenostiach a zároveň pokus o zvládnutie vlastnej metódy prípravy nahrávania a práce v štúdiu. Počas nahrávania Cyber Totemu som použil okrem iného niekoľko vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojov, menej známe nahrávky geologických javov a iné terénne nahrávky. Jednotlivé zvuky som používal ako východisko, ako základný stavebný materiál pre projektovanie zvukových prostredí (sound design) a niektoré z nich som úplne prerobil, takže sa vôbec nepodobajú na svoj prototyp.
Kvôli udržaniu rovnováhy a zľahka dvojtvárnemu nadviazaniu na tradíciu, ktorá mi je blízka, som využil aj niektoré zvuky silne zaťažené mytológiou: didžeridu, sitár, či ženský hlas, a tiež časti starších skladieb projektu Karpaty Magiczne. Posledne menované treba chápať ako prvky podliehajúce recyklovaniu, takže ich nová úloha nemá nič spoločného s pôvodným úmyslom a využitím.
Pri skladaní hudby som sa neriadil nijakým vopred naplánovaným „umeleckým zámerom“, ale výlučne dynamikou a zvukovými vlastnosťami zhromaždeného materiálu.
Cyber Totem je putovaním po starých i nových chodníčkoch, pri ktorom si možno oddýchnuť na miestach s pozitívnou energiou. To však neznamená, že by som sa vyhýbal spomaľovaniu v temnejších zákutiach, konfrontáciám a smutným konštatovaniam, o ktoré sa sa spoľahlivo a neúnavne starajú celé zástupy hladných duchov vyčíňajúcich v kyberpriestore a takzvaný „osud“.
Prosím ctených recenzentov a iných ľudí s dobrými úmyslami, aby sa pokúšali počúvať Cyber Totem bez oparu klubovo-pivnej šamanskej mytológie, či iných podobných intelektuálnych masturbácií, smerujúcich k prismelej interpretácii mojich úmyslov. Cyber Totem považujem za prvý krok a zároveň výzvu do práce nad inými možnými variantmi tohto projektu.

Marek Styczyński
Slovensko, december 2006



Spevočiary – psychogeografia tranzu

Jednou z inšpirácií k hudbe na albume Cyber Totem je koncepcia tzv. spevočiar (songlines), uchovávaná v mytológii austrálskych domorodcov. Táto koncepcia predpokladá existenciu archetypálnych foriem piesní / zvukov / hudby, ktorých jednotlivé časti patria určitým jednotlivcom / kmeňom. Spevočiary vyznačujú isté osobitné teritóriá, ktoré spájajú do vačších oblastí, pokrytých trasami komunikácie medzi miestami s nahromadenou energiou dôležitou pre jednotlivcov / kmene. Tieto trasy majú skôr symbolický charakter, ale prejavujú sa aj v materiálnej forme prostredníctvom ciest / putovaní. Teritóriá, miesta a trasy, ktoré ich spájajú, nemajú nič spoločné s politickými deleniami alebo s hranicami. Nesúvisia ani s estetickými a umeleckými kánonmi, ktoré sú nám prostredníctvom týchto hraníc a delení vnucované.
Spevočiary sa odvíjajú osobitným spôsobom a vytvárajú tak nové oblasti s vlastnými ochrancami a posvätnými trasami. Ak kráčame vedome za svojou vlastnou spevočiarou, vždy odznova potvrdzujeme existenciu skrytého sveta, ako keby sme pred sebou rozvíjali / za sebou zvíjali koberec, o ktorého skutočných rozmeroch nemáme ani potuchy. Takýto akt vytvárania / udržiavania sveta priamo súvisí so zodpovednosťou za správne rozoznávanie a kultivovanie osobitného priestoru a trás, po ktorých putujeme. Samotná práca s jednotlivými spevočiarami je zdrojom energie a pripomína počítačový program, ktorý nám umožňuje (za istých podmienok) využívanie nekonečných zásob vedomostí. Spevočiary lepšie než čokoľvek iné objasňujú tvorivú silu hudby, udivujúcu realitu stretnutí a hlbokých vzťahov, no zároveň poukazujú na ich nemožnosť a na konečnosť putovania. Ešte stále môžeme začať používať toto kormidlo, ktorým sa dá náš život / práca ovládať oveľa jemnejšie, ako sa nám to zvyčajne vidí, a môžeme sa tiež vrátiť k porozumeniu a využívaniu skutočných zdrojov našej energie / vedomostí.

Marek Styczyński/december 2006
Tatranská Lomnica/Slovensko


Poznámka č. 1

Časy sladkých „hudobných vandroviek okolo sveta“ sa skončili zároveň s dekonštrukciou pojmu „exotický“ a dnes už patria do umeleckého starého železa. Neochotné odhalenie Západu, že európska klasická hudba je rovnako „etnická“ ako klasické formy hudby indickej alebo čínskej spôsobuje, že nový význam nadobúda hľadanie svojského hudobného jazyka, zodpovedajúceho reáliám súčasného života. Zatiaľ sme iba v štádiu zložitého a namáhavého rozpoznávania a hľadania zvukových priestorov a opatrného dekódovania skrytých ciest a súvislostí. Musíme pracovať so znepokojujúcim, ale zároveň oduševňujúcim pocitom, že už neprináležíme tak silno ako kedysi k stálym miestam a politickým konštruktom.
Vždy som mal sklon k individuálnemu zaobchádzaniu s hudbou a dodnes sa mi darí zachovávať si nezávislosť na javisku i v nahrávacom štúdiu. Za túto slobodu som musel zaplatiť určitú cenu, ale dnes sa mi nezdá príliš vysoká, ak zoberiem do úvahy, aký kultúrny kapitál predstavuje. Takisto ma „vždy“ zaujímali tie druhy tvorby, ktoré krajne individuálnym spôsobom zaobchádzali so všetkými hudobnými tradíciami a vytvárali pritom vlastný hudobný jazyk. Stredobodom môjho záujmu je na jednej strane súčasná improvizovaná hudba, na druhej strane staré podoby tohto prístupu k hudbe. Po rokoch cestovania po svete som sa presvedčil o tom, že neexistuje žiadny univerzálny kánon „ľudovosti“, v každom prípade ho nenájdete nikde inde okrem sál kultúrnych domov, špecializovaných rozhlasových staníc a redakcií folkloristických časopisov. Stretávam sa skôr s hudbou konkrétnych ľudí v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Je to hudba posplietaná do rôznych osobitných okolností a motivácií, ale autentická a zmysluplná. Veľakrát som sa presvedčil o tom, že sa príliš ľahko marginalizujú individuálne črty tvorby, ktorá vzniká mimo monopolistických kultúrnych inštitúcií. S veľkou námahou a za veľké peniaze potvrdzované / monopolizované kultúrne vzory podliehajú často rýchlej erózii a stávajú sa prázdnou formou. Takáto forma bez obsahu je potom súca už len do múzea. Preto tiež úprimne pochybujem o koncepciách typu „tradícia“, ak ich nesprevádza aj odhaľovanie genealógie a ak majú zároveň znamenať (a veľmi často znamenajú) aj normalizáciu a udržiavanie disciplíny. Múzeá a kultúrne strediská, ktoré dosiahli mne neprístupnú mieru vedomostí o skutočných / správnych hudobných tradíciách a praktikách ponechávam ich osudu a s veľkým záujmom sa pozerám na to, ako postupne mizne delenie na čisto akustické a modifikované elektronické hudobné formy, a na ich bývalej hranici sa objavujú fascinujúce hybridy. Je zábavné pozorovať, ako sa k nám dostávajú údajne čisté / prírodné zvuky, vyrobené s pomocou najdokonalejších elektronických prostriedkov, a my si to ani nevšimneme.
Fascinujúcou súčasťou práce s hudbou je aj sledovanie správania sa masmédií, takisto v aspekte kultúrnych premien. Jedna zo základných zmien, ktoré sme s Annou Nacher priniesli do našej spoločnej práce v r. 1998, bolo porovnávanie našich aktivít výlučne s tým, čo sa deje v kultúre a umení vo svete (mimo územia Poľska). Prinieslo to pozitívne výsledky, ale bolo to a dodnes to je veľmi ťažké. Pri tej príležitosti sme objavili, aké silné sú ešte staré delenia a ako dobre sa darí kultúrnemu kolonializmu, ktorý v súčasnosti nadobudol formu tzv. world music.

Poznámka č. 2

Je začiatok roku 2007 a my máme k dispozícii staré i nové techniky skladania hudby a jej nahrávania, staré i nové motivácie hudobnej tvorby, ale uvedomujeme si aj mechanizmy privlastňovania si hudby rôznymi ideológiami a záujmovými skupinami, pred ktorými niet úniku. Okrem týchto osobitných problémov a možností ma stále viac fascinuje súvislosť zvuku s jeho prostredím a psychofyzické rozdiely medzi ľuďmi, čiže to, kto počúva, ako počúva, a čo počuje. Takže ak na tejto platni hľadáte nejakú „worldmusic“, „folk“, „etno“, „fusion“, „jazz“ alebo „ambient“, či nebodaj „neopaganizmus“, „new age“ a akékoľvek iné „škatuľky“, do ktorých by sa mala moja hudby zmestiť, budete sklamaní. Ak sa však dokážete pohrať s konvenciami, počúvať jednotlivé zvuky, zvukové plochy a prúdenia energie, tak nech sa páči!

Poznámka č. 3

Cyber Totem je pre mňa mimoradne osobitná platňa. Snažil som sa na ňu dostať tie podoby zvuku a hudobné / osobné pocity, ktoré sú výsledkom niekoľkých posledných, mimoriadne pracovne vyťažených rokov. Nahrávky som realizoval tak v štúdiu, tradičným, čisto akustickým spôsobom, ako aj postprodukciou, pomocou ktorej som úplne pretváral východiskový materiál, stierajúc hranice medzi rôznymi technikami a snažiac sa tak dostať do nejednoznačných hudobných priestorov. Na platni som schválne nepoužíval žiadne klávesové nástroje, čo mi pomohlo vybudovať od základu nové a originálne zvukové prostredia. V štúdiovej praxi to pripomína vytváranie vlastných počítačových programov. Práve táto časť práce, a nie hranie na konkrétnych hudobných nástrojoch, bola pre mňa najdôležitejšia, najfascinujúcejšia a tvorí základ nahrávok. Bezprostredný kontakt s organickosťou a plastickosťou tradičných hudobných nástrojov bol však pre mňa, tak ako vždy, základnou inšpiráciou a spôsoboval mi veľkú radosť.
Na nahrávanie podkladov som používal veľa nástrojov, tak tradičných, ako aj nových a unikátnych, vyrobených buď vlastnoručne alebo dakým iným. Niektoré z týchto nástrojov poslúžili ako zdroj rôznych zvukových experimentov, iné som používal skôr tradičným spôsobom. Mojimi najobľúbenejšími sú dychové nástroje: bulharská flauta kaval, sámske píšťalky fadno a paska, slovenská pastierska fujara, austrálske didžeridu, tibetská trúbka vyrobená z kosti, indická mušľa a tekvicová trúbeľka. Okrem toho sa v niektorých skladbách objavuje aj cimbal vyrobený na moju objednávku v Indii, karpatské rapkáče, indiánsky veterný bzučiak z USA, valcha, ktorá kedysi slúžila na odháňanie zlých duchov, indické miniharmónium, tibetské misky a rotujúci gong z Barmy.
K týmto tradičným hudobným nástrojom som pridal zvukové plochy získané z terénnych nahrávok mofety (výronu oxidu uhličitého z minerálnych prameňov), ktoré som použil aj ako základný zvukový materiál pre získanie dronov – rozmazaných zvukovo-rytmických podkladov.
Veľmi dôležitým prvkom hudby je hlas (Anna Nacher), s ktorým som zaobchádzal ako s najplastickejším hudobným nástrojom. Ako dodatočné nahrávky s dominujúcim vokálom sme použili záznamy workshopov s názvom „Znovunadobudnúť hlas, znovunadobudnúť telo“ a „Rozprávajúca lúka“, ktoré sme organizovali v Slovinsku a v Kašubsku v r. 2006.
K hudobným nástrojom, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie, sa podarilo vďaka mojej neústupnej snahe a dôvere a tiež vďaka odvahe mojich priateľov, pridať neobvykle charakteristické tóny indickej lutny sitár (Zdzislaw Szczypka) a koncertnej marimby (Stanislaw Welanyk). Nahrávky týchto dvoch nástrojov vznikli v domácich podmienkach (sitár) a pološtúdiových priestoroch Hudobnej akadémie v Krakove rovnakou technikou, akou sa získavajú terénne nahrávky. Využil som ich v dvoch skladbách (Amore, Sonic Totem), v ktorých sa ocitli vedľa seba alebo na sebe zvuky pochádzajúce od mnohých ľudí. Tí ľudia sa pravdepodobne nikdy nespoznajú osobne.

Ako (nás) počúvať?

Veľká časť nahrávok skupiny Karpaty Magiczne vznikla mimo nahrávacieho štúdia, v prípade platne Cyber Totem sme dodatočné nahrávky robili v terénnych i domácich podmienkach, ale aj v koncertnej sále, či počas autorských tvorivých dielní, ktoré robíme s Annou Nacher na rôznych miestach sveta. Vyžaduje si to dôkladnú prípravu podmienok pre komponovanie v reálnom čase. Takéto skladanie zahŕňa v sebe prvky improvizácie prevzaté od džezových a rockových vzorov a okrem styčných bodov s experimentálnymi výsledkami súčasnej vážnej hudby sa paradoxne blíži aj k najstarším tradičným metódam práce so zvukom.
Významnou časťou projektovania zvukových prostredí sú pre mňa modifikované terénne nahrávky archetypálnych zvukov: vody, prameňov, geologických ložísk plynu, či iných zvukov prírody, ktoré nás obklopujú. V tomto zmysle je Cyber Totem založený na matrici z takmer čisto prírodných zvukových materiálov. Preto netreba s mojimi nahrávkami zaobchádzať ako s nejakou etnografickou prehliadkou rôznych techník a tradičných hudobných nástrojov. Na druhej strane je tento individuálny cyklus prípravy na nahrávanie, do ktorého patrí napríklad aj študijná cesta do Švédska, pestovanie rastliny, z ktorej sa vyrábajú dva druhy sámskych dychových nástrojov (fadno sa robí z jednoročnej formy rastliny archangelika lekárska, zatiaľ čo paska z dvojročnej formy tej istej rastliny), výroba samotných nástrojov, dokumentácia a rituálne zničenie nástroja, ktorý je z mimoriadne netrvácneho materiálu, počas nahrávania (Saam´s Land), iba ťažko opakovateľný, a bez použitia tejto metódy by určite nepriniesol rovnaké výsledky. Výpravy na miesta, kde vznikli opísané hudobné nástroje, spoznávanie komplexu hudobných tradícií (krajobrazu), zvuková charakteristika okolia, či oblasť zvaná etnobotanika sa mi vidia byť nevyhnutnou a dobrou metódou na to, aby som pochopil minulé i súčasné miesto a rolu tradičných hudobných nástrojov v kultúre a techniku hry na nich.
Pri štúdiovej práci som používal terénne nahrávky získané rôznymi spôsobmi: od diktafónu nahrávajúceho na bežné magnetofónové kazety, cez digitálne nahrávacie zariadenia s minidiskom a magnetofóny DAT, až po klasický model štvorstopového magnetofónu Fostex. Všetky uvedené techniky majú svoje špecifické vlastnosti a používal som ich preto, aby som čo najvernejšie zachytil dynamiku a znenie rôznych zvukových plôch.
Pre lepšie zhrnutie tejto časti našej práce slúži séria nahrávok s názvom Vlajka sveta, ktorú sme rozbehli s pomocou fotografa Bogdana Kiwaka. Tá počas necelých dvoch rokov od svojho vzniku priniesla poslucháčom niekoľko unikátnych titulov s terénnymi nahrávkami, experimentálnymi štúdiovými nahrávkami, zaujímavými koncertami a workshopmi, či so zvukmi unikátnych hudobných nástrojov. V tejto sérii sme ako prví v Poľsku zverejnili originálne nahrávky bulharskej kláštornej hudby, rituálne ženské spevy z Burjatska, znenie ľudových nástrojov z Korziky, hudobný denník z ciest po Slovensku, zvučanie karpatskej mofety (milióny rokov starých minerálnych prameňov s unikajúcim oxidom uhličitým) i nahrávky koncertov skupiny Karpaty Magiczne z turné po USA.
Osobitnou kapitolou mojej metódy je štúdiová práca s duchovne spriaznenými zvukovými majstrami. Pri práci na Cyber Totem to boli Olek Wilk (Štúdio krakovského rozhlasu) a hlavný realizátor nahrávok Piotr Pietrzak (NS Studio), vďaka ktorým sa ťažká a spletitá hudobná realizácia stala pre mňa aj tvorivou zábavou.
NS Studio mi okrem toho ponúklo úplne komfortné podmienky práce s výhľadom na Tatry počas prechádzok na brehu Dunajca. Umiestnenie štúdia a otvorenosť jeho majiteľa mi dovolila uskutočniť aj rituálne prvky počas nahrávania niektorých inštrumentálnych častí. Takúto autentickosť som vždy uprednostňoval pred virtuozitou a dokonalosťou realizácie, ktorú nie je také ťažké dosiahnuť v štúdiových podmienkach.

Nasleduje ďalší krok...

CYBER TOTEM vznikal za zvláštnych okolností a preto som sa rozhodol, že by sa mal ďalej rozvíjať a stať sa živou hudobnou formou. Poprosil som niekoľko umelcov o vytvorenie ich vlastných verzií tohto projektu s použitím troch základných chutí / dronov z mojej platne. Ďalšiu prácu nad Cyber Totem nechcem zužovať na svet zvukov, keďže aj na mňa samého mali obrazy / symboly vždy veľký vplyv a v mnohých prípadoch ma práve oni inšpirovali na komponovanie hudby. Prvý krok smerom k inkarnácii sféry Cyber Totem urobíme už o niekoľko dní, počas hudobného stretnutia s Vlastislavom Matouškom, ešte pred vydaním platne, ktorá poslúži ako jej hýbateľ. Koniec práce nad touto platňou sa stane začiatkom existencie Cyber Totem Community.

Pozývam vás na spoluprácu
Marek Stycziński
(Preklad Vladimír Potančok)