Tim Hecker je kanadský hudobník, ktorý produkuje hudbu od roku 1996. Jeho diela boli označené nálepkami "štrukturovaný ambient", "tektonické farebné platne" či "katedrálová elektronická hudba".

Harmony in Ultraviolet je Heckerov šiesty album, ktorým nadväzuje na svoj záujem o spektrálnu komunikáciu, noise, impresionistickú hudbu, úrovne počúvania radosti či bolesti a limity digitálnej kompozície. Na tomto albume sa význačným spôsobom rozvíja jeho piesňová zručnosť, pričom diskutabilným sa stáva zmysel pojmov ambient, drone, metal, noise a dokonca elektronická hudba. Ak sú predsa len potrebné nejaké referencie, jeho hudba by mohla byť opísaná ako sonáta pre prírodné živly, piesne praskajúceho ohňa, prílivové vlny, kontúry stromov či jesenný vietor. Prípadne abstraktné maľby Gerharda Richtera. Je to album vírivých drones, šeptajúcich trhlín, ťažkých práchnivejúcich akordov, hluku neskorej noci a pravdu odhaľujúcich harmónií. Táto hudba nie je však plynulý proces, nemá základný príbeh. Je to pocta talianskym partizánom a zároveň nie je. Sú to songy o polnočných šepotoch a duchoch a potom zasa nie sú. V mnohých ohľadoch sa na tento album dá pozerať ako na dielo totálnej deštrukcie, všeobjímajúcej neurčitosti ako estetického ideálu.