Aj obyčajné veci sa môžu stať zábavnými...

Kto by povedal, že Andrew Broder narodený a žijúci v Minneapolise bol kedysi hip-hopovým dídžejom a scratcherom? Podľa posledného albumu, kde strieda ambient s melodickými popevkami, éterickými zvukmi aj zdanlivo nezlúčiteľnými špinavými lo-fi oblakmi, určite nikto.

Jeho produkcia sa trochu vymyká zo šablóny zväčša elektronicky orientovaných interpretov londýnskeho labelu Ninja Tune. Ether Teeth je jeho druhým albumom vydaným na tomto labeli. Ak však po ňom siahnete, doporučujem k jeho posluchu buď slúchadlá alebo dobre odhlučnenú miestnosť s kvalitnou aparatúrou, pretože dej sa odohráva v tichších sférach a je založený na drobných zvukových detailoch. Broder je majster atmosféry, doslova do písmena hmlistej, čo plne korešponduje s jeho pseudonymom. Ambientné náladotvorné plochy strieda s popevkami, dialógmi a vybudenými pasážami hranými kapelou bez akéhokoľvek rešpektu a akýchkoľvek dogiem a predsudkov. Akoby sme počúvali zmesku, kde sa mieša Brian Eno s Beckom, Badly Drowned Boy-om, či ezoterickou hudbou so spievajúcimi vtáčikmi.

Až sa chvíľami zdá, že to buď berie ako žart alebo to v hlave nemá celkom v poriadku. Možno by sa jeho album hodil ako soundtrack ku klubovému osemmilimitrovému dokumentárnemu filmu. Viem si predstaviť panorámu a krajinu, kde by sa virtuálny dej mohol odohrávať. Hlavne stredné pasáže okolo skladieb Under A Anvil Tree a No Boys Allowed znejú aj zásluhou zvuku kapely doplnenej o sláčiky a dychy pekne uletene. Skúste si aj vy pri počúvaní albumu v hlave premietať virtuálny film, prípadne si pomôcť nejakým ‘náladobudičom‘ podľa vlastných skúseností a zrazu sa premení počúvanie Ether Teeth na celkom zaujímavé dobrodružstvo a z plochého lo-fi sa razom stáva priestorové hi-fi. Aj obyčajné veci sa môžu stať zábavnými...

8/10
music.sk