Baxter Dury vydáva nový album, ktorým nadväzuje na svoj debut Len Parrott’s Memorial Lift a dokazuje, že jeho prvotina nebol iba náhodný zásah.
Floor Show znie, akoby bol nahrávaný v katedrále. Skvelé tóny, psychedelické víry a jemné melódie prerážajú cestu temným narko-rockovým spodným prúdom. Tento album je “o bolesti”. Ale to je každý dobrý album, nie?
Pilotný singel Lisa Said akoby nahrali Bowie s Georgeom Harrisonom, s kopou acidových gitár a zvláštnych prímorských organov – proste srdcervúca pieseň. Cocaine Man zasa cez ligotavý opar času rozpráva nesúvislý príbeh o aktivite ako stvorenej pre letné popoludnia – o kupovaní drog. Baxterov prúd vedomia nám pritom zdeľuje dôležité detaily – napríklad to, že mal na sebe dokonale vyžehlené rifle.
Miestami sú texty takmer nepočuteľné, ako plť v mori priestorových ozvien, ozvien, ozvien... Niekedy máte pocit, že Baxter musí postrčiť kapelu, aby ich prebudil zo snenia a oznámil im, že za chvíľu prichádza refrén. Mimochodom, kapelu tvoria Damon Reece (bicie) a Mike Mooney (elektrická gitara), obaja bývalí členovia Spiritualized.
Young Gods je ústredným trackom na albume a jeho text je možno zo všetkých najvýrečnejší. Pod psychedelickým zvukovým závojom Floor Show prezrádza viac, než by ste spočiatku čakali. Parties, kokaín, klietky. Posledná skladba sa volá Dirty Water. Žeby si týmto spôsobom Baxter Dury verejne vypral špinavú bielizeň?

Album produkoval Baxter, Nick Terry a zmixoval Craig Silvey (The Coral, Magic Numbers).