Legendárna skupina, ktorá na sklonku sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch pôsobila v San Franciscu, vydala po sedemnástich rokoch mlčania nový album. Tuxedomoon si získali rešpekt ako majstri kríženia džezu, elektroniky a postupov rockovej hudby. Ich nový album znie úplne inak, ako veľká väčšina bežnej produkcie. Akoby ste sledovali hudbu k dosť paranoidne pôsobiacemu filmu, ktorý nakrútil hoci David Lynch. Nahrávka pritom pôsobí kreatívne, viaceré pasáže sú ako vystrihnuté z nočného džezového klubu, iné zasa potešia priaznivcov konkrétnej hudby. Odcudzenie, strach, samota, bezmocnosť, to sú slová, ktoré vyplávajú na povrch pri snahe zachytiť, o čom vlastne hudba tejto americkej, ale trocha aj medzinárodnej formácie vlastne je. Ale samotné psychologické pozadie nie je depresívne, skôr intelektuálne a ironické. Tento svet je prosto zbytočný, my v ňom len zrniečka prachu, ktoré letia oblohou.

Martin Kasarda
Formát