Klasika, džez aj elektronika v jednom vreci

Severské krajiny Nórsko nevynímajúc sa pomaly stávajú synonymom závanu sviežej a nekonformnej hudby. S podobným osviežením prichádza aj rozsiahla desaťčlenná formácia s pestrou paletou nástrojov od gitary, basgitary, vibrafónu, Fender Rhodes piana až po trúbku, tubu, trombón a dva basklarinety. Všetko zastrešuje elektronika rytmicky sa pohybujúca v širokom poli od tradičných swingujúcich bicích až po synkopované klikance a skreslené bzukoty akoby požičané od Aphex Twina alebo Squarepushera.

Aj sami na stránke uvádzajú muzikantské vzory, ktoré ich pri tvorbe inšpirovali, ich žánrový rozptyl je však taký široký, že ten, kto ich hudbu nepočul, neuverí, že môžu vedľa seba koexistovať napríklad spomínaní Aphex Twin a Squarepusher (skladby Animal Chin, Midget) na jednej strane s klasikmi typu Erika Satieho, Johna Coltranea, Charlieho Mingusa alebo Dona Cherryho. Dokonca spomínajú aj novoromantikov Talk Talk, s nimi ich spája hra na krásu a upokojujúca atmosféra zastrešujúca skladby s mottom, že sa netreba nikam ponáhľať a že si treba ich atmosféru vychutnať až do úplného konca.

Muzikanti tvoriaci toto zoskupenie patria v Nórsku medzi špičku a podieľajú sa na rôznorodých projektoch – od elektronikov Röyksopp, cez futuristických nu-jazzmanov (Bobby Hughes Experience, Bugges Wesseltoft), rockerov (Motorpsycho, Big Bang, Euroboys) až po elektronických experimentátorov (Jazzkammer, Biosphere, Supersilent, Alog, Lasse Marhaug), takže kľudne by mohla niesť prívlastok Norwegian All Stars. Napriek tomu, že tvorba Jagga Jazzist pôsobí moderne a môžeme ju tak zaradiť medzi súčasný elektronický jazz, do činenia máme so zoskupením kladúcim dôraz predovšetkým na živé nástroje, elektronika ich len spája do finálnej podoby. Jagga Jazzist nepracujú s tradičnými chorusovými formami typu sloha-refrén-sloha, napriek tomu, že z času na čas sa nejaký zaujímavý chytľavý motív zopakuje (napríklad vibrafónový motív v skladbe Lithuania), skladby sú pomerne členito vrstvené a vystavané do rozsiahlejších celkov. Dokonca si dovolili najmelodickejšiu skladbu trefne pomenovať Made For Radio. Chcel by som žiť v krajine, kde takéto skladby hrávajú v rádiách...

Veľa priestoru pre sóla a improvizácie muzikantom nezostáva, skladby majú napriek pomerne rozsiahlym plochám (vtesnaným do minutáží neveľmi sa líšiacich od klasických pesničkových) pevne definovanú štruktúru a keď sa aj naskytne priestor, kde by sa eventuálne dali pasáže natiahnuť a nechať voľne plynúť, muzikanti sa držia témy. Napadá ma paralela s rakúskymi zoskupeniami ako Vienna Art Orchestra alebo Miki Skuta Identity, ktoré podobným spôsobom spájajú džez s klasickou hudbou aj avantgardou.

Livingroom Hush ako debut vôbec nepôsobí, koniec-koncov formácia už na scéne s rôznymi obmenami funguje zhruba deväť rokov, pre mimonórskych poslucháčov však príležitosť stretnúť sa s touto ojedinelou formáciou prišla až po vydaní ich albumu v londýnskom vydavateľstve Ninja Tune. A zdá sa, že Jaga-jazzmani sú v kurze, pretože A Livingroom Hush bol v BBC vyhlásený džezovým albumom roka 2002 a v Nórsku už vydali aj svoj nový album The Stix. Práve v týchto dňoch sa pripravuje aj jeho európske vydanie – opäť pod labelom Ninja Tune v spolupráci s vydavateľstvom Smalltown Supersound.

9/10
music.sk