Ukážky z albumu si môžete vypočuť tu.

The Cinematic Orchestra je jednou z mála kapiel, ktorým sa už niekoľko rokov úspešne darí spájať súčasné produkčné techniky s fantastickým hraním naživo – ich originálny prístup k jazzu a filmovým soundtrackom spolu splýva v modernom samplerovom umení. Hlavná postava tohto zoskupenia, Jason Swinscoe, sa rovnako zaujíma o to, ako ich sound „vyzerá“, ako i o to, ako znie.

Koncom roku 1999 organizátori festivalu Porto European City of Culture 2000 oslovili lídra kapely The Cinematic Orchestra Jasona Swinscoa s ponukou vytvoriť soundtrack k nemému filmu, ktorý by toto podujatie uviedol. Vtedy išlo o jednorazové živé vystúpenie, ktoré by zaujímavo dopĺňalo film Dzigu Vertova Muž s kamerou, sovietsky dokumentárny film z roku 1929. Toto vystúpenie v divadle v Porto končilo „standing ovation“ 3500 ľudí. Odvtedy tento úspech The Cinematic Orchestra zopakovali na množstve filmových festivalov od Turecka po Škótsko. Táto práca mala aj silný formatívny vplyv na ich nadchádzajúci album Every Day. Niektoré tracky, ktoré nájdete na albume, boli špecificky napísané pre soundtrack, avšak počas nahrávania albumu Swinscoe a jeho kapela čoraz viac uvažovali vo filmových výrazových prostriedkoch – preto i Every Day je viac založený na príbehu, než ich predošlé práce. Every Day je teda vlastne vyobrazením bežného dňa v idealizovanej sovietskej spoločnosti – ranné vstávanie, cesta do roboty, pracovisko, čas oddychu… a sme opäť v snovom kine…

Soundtrack k Vertovovmu filmu v podaní The Cinematic Orchestra Vám ponúkame i na CD.
* * * * * * *
DVD s filmom Muž s kamerou obsahuje štúdiový live soundtrack The Cinematic Orchestra, krátky dokumentárny film o nahrávaní, plus videoklip k singlu All That You Give (s excelentnou Fontellou Bass), videoklip Man With the Movie Camera (editovaná verzia Evy Katzenmeier), dva zostrihy z koncertov, životopisy Vertova a členov kapely a tiež ich fotogalériu.

Životopis Dzigu Vertova:
Dziga Vertov sa narodil pod menom Denis Arkadievič Kaufman v r. 1896 v Poľsku. Štúdium hudby (husle a klavír) na konzervatóriu v Bialystoku nikdy nedokončil, keďže rodina po obsadení krajiny Nemcami ušla do Moskvy. Počas štúdia medicíny v r. 1916-17 v Peterburgu začína experimentovať so zvukovými nahrávkami a čoskoro na to zakladá Sluchové laboratórium. Uši sú podľa neho rovnako dôležité ako oči a zvukovej stránke vo filmoch by sa mala venovať veľká pozornosť. Významne ho ovplyvnil taliansky futurizmus, ktorý sa v tom čase venoval „využitiu zvuku vo všeobecnosti a industriálneho zvuku predovšetkým“.
V r. 1918 začína pracovať ako tvorca filmových žurnálov Kinonedeľja. V snahe dosiahnuť čo najväčší efekt na diváka experimentuje s možnosťami strihu. O rok neskôr vytvára dlhometrážnu kompiláciu Výročie revolúcie, za ktorou nasledovali dva krátke filmy Boj o Caricyn a Agitačný vlak. Pracuje spolu s manželkou Jelizavetou Svilovovou a bratom Michailom Kaufmanom (“Rada troch”) – na základe vlastných filmárskych zásad. Odmietajú hrané filmy a venujú sa výhradne dokumentárnemu štýlu.
Od r. 1923 pracuje v Goskine, štátnej filmovej organizácií, odkiaľ neskôr odchádza kvôli neuspokojivým pracovným podmienkam a nízkej distribúcii svojich filmov. Prechádza do VUFKU (Celoukrajinský výbor pre film a fotografiu), kde mu spočiatku doprajú väčšiu umeleckú slobodu, no nakoniec sa s nimi rozchádza kvôli obvineniam z formalizmu. Tu vznikli jeho hlavné diela: Jedenásty rok a Muž s kinoaparátom. V čase svojho vzniku neboli veľmi dobre prijaté, keďže boli vnímané ako príliš experimentálne a nezrozumiteľné pre masy.
Začiatkom tridsiatych rokov pracuje na Troch piesňach o Leninovi – keďže je táto trojdielna pocta najmenej experimentálna, publikum ju prijalo s veľkým nadšením. Samotného Vertova však práca pod dohľadom Ruského združenia proletárskych spisovateľov veľmi neteší, keďže je nútený odkloniť sa od dokumentárneho žánru. Jeho profesionálna dráha postupne upadá a v r. 1954 zomiera na rakovinu.