Exkluzívny rozhovor s Lorinom Sklambergom z newyorskej skupiny Klezmatics, ktorá je jednou z hviezd Pohody v Trenčíne..

Sú jednou z najznámejších worldmusicových skupín súčasnosti. O rok oslávia už dvadsiate výročie a hoci hrajú hudbu spojenú s východnou Európou, koncertnú premiéru na Slovensko prichádzajú absolvovať až teraz. Newyorskí Klezmatics sú jedným z headlinerov festivalu Pohoda a plánujú u nás stráviť niekoľko dní z budúceho týždňa. O ich prvej návšteve, hudbe i rozdieloch medzi Amerikou a Európou sme sa porozprávali so spevákom a hudobníkom LORINOM SKLAMBERGOM. Telefonát do New Yorku sa uskutočnil nielen niekoľko dní pred ich návštevou Trenčína, ale aj pred udalosťami v Londýne.

Je pravda, že hoci na Slovensku budete koncertovať po prvýkrát, niektorí z vás našu krajinu už poznajú?

"Áno. Napríklad ja osobne som istým spôsobom bol u vás nedávno. Je to také malé tajomstvo, ale nahral som album s niekoľkými slovenskými ľudovými piesňami. Spolupracujem s jedným americkým súborom, ktorý sa venuje hudbe stredoeurópskeho regiónu. Jeden z členov robí terénne výskumy a priniesol mi raz aj niekoľko slovenských melódií."

Čo s nimi plánujete urobiť?

"Ešte neviem, ale možno z toho niečo zahráme aj na vašom festivale. Stal som sa veľkým fanúšikom slovenskej hudby, špeciálne tej, ktorú hrajú staré vidiecke sláčikové skupiny. Cítim tam veľa podobností s klezmerom."

U nás je jediná klezmerová kapela - poznáte ju?

"Áno, s Pressburger klezmer bandom sme priatelia a mailujeme si. Frank London, náš trúbkar, už dokonca na Slovensku hral a pozná členov tejto skupiny osobne. Teraz sme uprostred európskeho turné a pred najbližším koncertom po vašom festivale, ktorý bude v rakúskom Grazi, máme štvordňovú pauzu. Plánujeme ju stráviť na Slovensku."

Nechceli ste si tu zahrať ešte jeden koncert?

"Pressburger klezmer band nás pozvali do Bratislavy a pokúšali sa vybaviť ešte jeden koncert. Stroskotalo to na tom, že Frank London má aj iné povinnosti a organizátori festivalu v Trenčíne chceli mať exkluzivitu. Ale to je pochopiteľné, robí sa to bežne aj v iných krajinách. Tak budeme v Bratislave relaxovať."

Klezmatics sú skôr klubová než festivalová kapela. Trenčianska Pohoda je náš najväčší open-air festival - aké skladby budeme od vás počuť?

"O poradí skladieb sa dohadujeme vždy až na pódiu, ale v zásade plánujeme hrať materiál z posledných troch albumov - najmä z vlaňajšieho Rise Up!, potom pár vecí z projektu židovských skladieb legendárneho amerického pesničkára Woodyho Guthrieho a na záver ešte niečo z novej koncertnej nahrávky Brother Moses Smote the Water."

Na tej sa však výrazne prezentuje gospelový spevák Joshua Nelson, bez jeho silného hlasu si to neviem celkom predstaviť.

"No, budeme to musieť trochu prearanžovať (smiech). Ale s Joshuom si o niekoľko týždňov zahráme v Budapešti, na festivale Sziget."

Všetci členovia Klezmatics sú Američania, no hráte hudbu, ktorá vznikala na území východnej a strednej Európy. Ako ste sa k nej vlastne dostali?

"Všetkými možnými spôsobmi. Stále počúvame piesne od starých prisťahovalcov do USA, hrabeme sa v starých spevníkoch, kupujeme si v Európe špeciálne nahrávky. To sú ale všetko len orientačné mapy, cestu si človek musí prešliapať sám. Nevdýchnete život starej melódii zo spevníka, kým neprídete na spôsob ako ju hrať. Na svoj vlastný spôsob."

To je práve zaujímavé, že vy nie ste tradičná klezmerová, ale skôr worldmusicová kapela.

"Takmer všetci z nás majú popri Klezmatics ešte svoje sólové projekty a hrávajú množstvo rozličnej hudby. To je veľmi dôležité, dokážete tak dať vlastným skladbám pestrosť. A ide aj o istú výzvu neustále skúšať, čo by spolu mohlo fungovať a hľadať príbuznosti medzi rôznymi žánrami."

Vaše skladby sú často mixom Ako vlastne vzniká definitívna podoba vašich skladieb?

"Klezmatics sú kolektív, nie skupina vedená jedným lídrom. Vždy diskutujeme a rešpektujeme vzájomné názory. Niekto prinesie nápad a na skúškach sa s ním pohrávame až kým väčšina nemá pocit, že už to znie dobre."

Často hrávate v Európe, dokonca svoje albumy vydávate v Nemecku. Cítite nejaké rozdiely vo vnímaní vašej hudby americkým a európskym publikom?

"Faktom je, že v Európe hrávame viac na festivaloch, kým u nás najmä v kluboch lebo festivalov, kam by nás volali tak veľa neexistuje. Ďalšia vec je, že špeciálne východoeurópske publikum má silnejší vzťah k našej hudbe, lebo vychádza z jeho vlastnej histórie. Preto sa nám tu koncertuje omnoho lepšie. A prečo vydávame albumy v Nemecku? Ľudia z nemeckého labelu Piranha sú naši dlhoroční priatelia a vydali nám album ešte v čase, kedy sme neboli tak známi."

V titulnej skladbe albumu Rise Up!, ktorý vznikol v roku 2002 spievate 'Nebojím sa tvojho Alaha/ nebojím sa tvojho Ježiša/ nebojím sa tvojho Jahveho/ bojím sa toho, čo robíš v mene svojho boha'. Dá sa povedať, že je to váš manifest?

"Celý ten album vznikol pod vplyvom udalostí z 11. septembra 2001. Ten refrén, ktorý citujete, považujeme za náš spoločný názor na terorizmus akéhokoľvek druhu."

OLIVER REHÁK

[15. 7. 2005]