Známy americký hudobník Stephen Malkmus hovorí o novom albume Face the Truth, o bývalej legendárnej kapele Pavement a alternatíve..


Pätnásť minút trval rozhovor SME ponad Atlantik s americkým spevákom a skladateľom STEPHENOM MALKMUSOM. Niekdajší člen slávnej alternatívnej skupiny Pavement pôsobil počas telefonátu uvoľnene a nehviezdne, presne ako jeho hudba.

Máte rád termín alternatívny hudobník?

"Prečo nie? Je to len jednoduchý spôsob, ako roztriediť hudbu, aby v nej mali ľudia väčší prehľad. Na druhej strane, niečo špecifické ešte nemusí byť alternatívne."

Považujete sa za originálneho skladateľa?

"To už znie lepšie! V histórii popu je vetva muzikantov, ktorí sa snažili o originálnu hudbu. Považujem sa za veľkého hudobného fanúšika, ktorý sa v tom usiluje pokračovať."

Mnohých hudobníkov, ktorí sa vydali na sólovú dráhu, nakoniec zatienili ich slávne skupiny. Ako proti tomu bojujete?

"Nie je vôbec dôležité, s kým hráte. Ak rešpektujete hudbu a uctievate ju, stačí počúvať vlastné srdce a zaoberať sa tým, čo práve máte radi. Nie je to žiadna veda. Pavement už zo svojho života nevymažem. Veľa ľudí chodí na moje koncerty a kupuje si moje platne, pretože som kedysi bol jedným z Pavement. Neprekáža mi to. Moja bývalá kapela mi vlastne stále pomáha."

Cítite sa dobre ako sólový hudobník alebo by ste radšej hrali v kapele?

"Ale ja mám kapelu - The Jicks! Nie som klasickým sólovým hudobníkom, to by som asi nezvládol. Vždy hrám hudbu s ľuďmi, ktorí ma dopĺňajú. Som tímový hráč."

Vaše skladby sú plné protikladov. Na jednej strane pekné melódie, ktoré sprevádzajú ironické texty a podivné zvuky. Odmietate byť serióznym hudobníkom?

"Nájdu sa tam aj seriózne veci. Vychádza to zo mňa, raz sa tvárim vážne, inokedy nie. Usilujem sa len robiť osobné albumy, ktoré znejú ako ja. Aj môj nový album sa volá Čeliť pravde. Hľadal som názov, ktorý znie vtipne a vážne, presne ako moja hudba."

Na vašom novom albume využívate veľa rôznych štýlov. Artrock, elektronické zvuky, balady. Chceli ste, aby znel čo najpestrejšie?

"Chcel som obsiahnuť to, čo sa mi na hudbe páči. Sú tam experimenty, aké som v minulosti nerobil. Som hrdý na epickú pieseň No More Shoes, ktorú na koncerte s The Jicks natiahneme na desať minút. Fungujeme spolu päť rokov, takže sa odvážime aj na takýto typ pesničiek."

Na akej hudbe ste vyrástli?

"Počúval som kreatívnych hudobníkov, ktorí robili nové veci a snažili sa vyhnúť klišé. Nasledovali zvuk svojej mysle, a nie niekoho druhého. Velvet Underground, Creedence Clearwater Revival, britské punkové skupiny, ktoré neboli známe ako Sex Pistols, ale mali osobitý zvuk. V Amerike sme mali Butthole Surfers, Dinosaur Jr. alebo Hüsker Dü, to boli moje tínedžerské kapely."

Pred časom vyšli prvé dva albumy Pavement vo výpravných reedíciách. Spolupracovali ste na tomto projekte?

"Veľmi nie. Len som oprášil nejaké staré pásky a dal súhlas na vydanie. Som rád, že my a ostatné kapely z 90. rokov sú stále rešpektované. Ale je ešte priskoro, aby sme hovorili o nejakej histórii."

Dnes je alternatíva súčasťou hlavného prúdu. Dá sa porovnať situácia, keď ste začínali, so súčasnosťou?

"Nebojte sa. U nás je stále silná undergroundová scéna. Vo veľkých mestách ako v Chicagu alebo New Yorku vznikajú neuveriteľné veci. Stane sa, že občas nejaká ,indie' skupina prerazí, ako napríklad teraz skvelí Arcade Fire, ale to sa stávalo aj v minulosti."

Pavement boli v 90. rokoch jednou z najúspešnejších alternatívnych skupín. Prečo ste sa však nestali takými známymi ako napríklad R.E.M? Bola vaša hudba príliš ironická pre masy?

"Pozrite sa, napríklad, na úspech Weezer. Ich hudba je dosť ironická, ale sú veľmi populárni, pretože nahrávajú vo veľkej firme. Pavement vydávali na malej značke, ktorá nemala veľa peňazí na výborných producentov, manažérov a reklamu. Okrem toho sme škaredší ako R.E.M. a nikdy sme nemali takú pieseň ako Everybody Hurts. Neboli sme dosť ambiciózni stať sa rockovými hviezdami, ani hladnými po úspechu ako oni."

Aké sú dnes vaše ambície?

"Byť rešpektovaný a počúvaný. Aby som bol schopný stále koncertovať v pekných halách, nie v punkových kluboch, kde na váš pľujú tínedžeri, haha."

Takže ste spokojný so svojou pozíciou?

"Myslím si, že áno. Každý hudobník má určite dokonalú predstavu, ako by to mohlo fungovať. Aj ja by som bol rád známejší, ale nie zas veľmi. Je to vlastne o.k. Mohlo by to byť predsa horšie!"

Stephen Malkmus (30. mája 1966) - niekdajší spevák a skladateľ Pavement, známej alternatívnej skupiny 90. rokov. Nikdy sa nestali slávnymi ako Nirvana alebo R.E.M., po sebe však zanechali pozoruhodné po domácky znejúce a na kolene vyrobené nahrávky, z ktorých druhý album Crooked Rain, Crooked Rain (1994) prestížny americký magazín Rolling Stone vyhlásil za jeden z najlepších albumov svojej dekády.

Pavement vo svojej hudbe spojili panenskosť Velvet Underground s košatosťou King Crimson a nádherne vystavané art-rockové melódie s ironickými textami. Po rozpade "indie" kapely, ktorá prenikla aj do mainstreemových vôd MTV, sa Malkmus začiatkom nového tisícročia vydal na sólovú dráhu. Face The Truth (2005) je tretím albumom tohto talentovaného amerického speváka a skladateľa, ktorý vo svojich pesničkách nesie odkaz svojej bývalej skupiny.

(peb)


PETER BÁLIK


[27. 7. 2005]