Na svojom druhom albume vydanom pod značkou Touch mal Mark Van Hoen (alias Locust) v úmysle privolať späť ducha britskej elektronickej hudby druhej polovice sedemdesiatych
rokov, skombinoval preto zvuk analógových syntetizátorov z oných čias spolu so zvukom, ktorý si cieľavedome budoval počas rokov deväťdesiatych. V kombinácii s krehkým a nevypočítateľným hlasom Holli Ashton tak vznikol výnimočne teplý, izbový zvuk, ktorý sa len zriedka objavuje v čisto elektronickej hudbe. Dôležité je dodať, že elektronická hudba v 70. rokoch nútila skladateľov k invencii svojimi limitmi: nástroje boli pomerne poruchové a často sa "mýlili" v rytme či tónoch - tieto nedokonalosti napomáhajú k dokonalosti Wrong. Neboli tu použité nijaké samplery, gitary, nič okrem vokálov a analogických syntetizérov. Album bol vyprodukovaný vo zvláštnom formáte "twin CD", ktorý umožnuje simultánne prehrávať obe CD a baviť sa tak úrovňami hlasitosti či časovým posunom; prvý disk obsahuje základný materiál a druhý zaloopované pozadia a aj keď konceptom bolo ich súčasné púšťanie, nič pravdaže nebráni ani ich prehrávaniu osobitne.