Je ťažké definovať dôležitosť Labradford v rámci alternatívnej hudby. Iné skupiny predali viac albumov a dostalo sa im aj viac uznania. Ale len máloktoré dokázali uplatniť svoj dlhodobý vplyv a inšpirovať hudobníkov z rôznych žánrov hudobného spektra tak, ako sa to podarilo americkému triu Labradford. Umelci ako Kid 606 alebo Clouddead v tlači vyhlásili, že práve nahrávky Labradford ich povzbudili uvažovať v širších súvislostiach za hranicami indie-hudby.
Ich šiesty album vznikal v štúdiu Electrical Audio v Chicagu za prítomnosti producentského mága Steva Albiniho. Labradford hneď od úvodného songu „Twenty“ zreteľne uplatňujú novú koncepciu, ktorá do popredia vypicháva strohosť. Tentokrát žiadne sláky, „Fixed::Context“ prezentuje prostý, ale zomknutý zvuk troch ľudí, hrajúcich spolu v jednej miestnosti: charakteristické pomalé tóny gitary Marka Nelsona, štvor a šesťstrunová basgitara plus barytónová gitara Bobbyho Donnea, náladové analógové klávesy, organ a klavír Cartera Browna.
Labradford demonštrujú znalecké vnímanie priestoru a zvuku. Album „Fixed::Context“ nemôže fungovať ako background music, je zameraný na samotné vedomie a hypnotické pohltenie pozornosti. Minimalistická hudba núti poslucháča premýšľať a pozorne počúvať, až sa stratí v jej čistote a dokonalosti.