Do it yourself alias Urob si sám, ak na to máš. Aj takto by mohlo znieť meno skupiny, ktorú sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim predstaviť nezaťaženému čitateľovi. A vy ostatní, hudobne vzdelanejší, budete musieť pozbierať posledné zvyšky zvukovej tolerancie, aby ste prežili tento nápor na inštitút žánrovej čistoty.
Podobne, ako mi ani pri najväčšej snahe nedáva názov Guru Man Hubcap Lady žiadny rozumne preložiteľný zmysel, je aj hudba Homelife štýlovo neuchopiteľná. Jediné, čo sa dá o Homelife s určitosťou povedať je to, že je to kapela. Koľko má však v skutočnosti členov a na čom všetkom hrajú, vie už povedať málokto.
V roku 1997 si Paddy Steer z Manchestru povedal, že už ho nebaví osamelo sa potulovať po hudobnom svete a rozhodol sa založiť si usporiadaný rodinný život. Homelife tak odvtedy žijú spolu pod jednou strechou, no ich meno je pre nás aj tak veľkou neznámou. Prečo? Keď sa v ich biografii dočítate, že druhý album v poradí produkovala Paddyho babka, bude vám to jasné.
Obrovský nadhľad a zmysel pre humor sa okrem antimarketingových pokusov výrazne prenášajú aj do ich hudobnej produkcie. Napriek tomu, že Homelife veľmi radi preskakujú z jedného štýlu do druhého, dá sa v ich hudbe nájsť niečo, čo by sa dalo nazvať ako „Homelifesound“. Charakteristický vokál Farona Brooksa, farbou pripomínajúci Cornershop, alebo komentujúce vstupy prednášané zlou angličtinou sú pre Homelife typické a občas naozaj veľmi vtipné momenty. Najbližšie nejakému štýlovému zaradeniu by zrejme obstálo označenie „crossover post rock s prvkami dubu a funku“. (Uznávam, nezneje to bohvieako vábivo.)
Guru Man Hubcap Lady je druhý album, ktorý Homelife vydávajú na renomovanej značke Ninja Tune. Novinka zneje v porovnaní s prvotinou o čosi miernejšie a menej streštene, no aj tak je to skvelá zábava, ktorá ponúka mnoho zvukových dobrodružstiev.

Sonor
Nota Bene