POKOJNÁ SILA PIESNE

Neoddeliteľnou súčasťou knihy básní a textov Sone Horňákovej je aj retrospektívne CD s dvadsiatkou raritných skladieb.

Originálny solitér slovenskej pesničkárskej scény Soňa Horňáková (1959) – speváčka, gitaristka, maliarka, skladateľka, publicistka aj textárka je špecifickým príkladom zaprášeného muzikantského šperku, ktorý sa vo vzácnych chvíľach darí vyleštiť.

Napriek tomu, že nepatrí medzi tých interpretov, ktorí sa dennodenne objavujú v éteri alebo na stránkach novín a chrlia nové nahrávky, neustále žije v povedomí poslucháčov a pesničky ako Biely pavúk alebo Ulice Toleda môžeme zaradiť medzi všeobecne známe popfolkové evergreeny.

Úspešný debut

Jej hudobný príbeh sa začína v študentských kapelách Mladosť a Letorosty, pričom dodnes trvá na viac-menej sólových koncertoch klubovej scény. Začiatkom 80. rokov pôsobila ako speváčka a gitaristka vo folkrockovej skupine Borisa Sodomu Strom a s kapelou Nika sa predstavila na festivale Bratislavská lýra ‘88, kde získala bronz za pieseň Pavla Hammela a Jozefa Augustína Štefánika Dnes je láska príťaž.

V roku 1993 jej vyšiel prvý sólový eponymný album. V tom čase to bola prekvapujúco tretia najpredávanejšia platňa na Slovensku. Neskôr vydala nemenej úspešné albumy Súmrak snov, Dívam sa z okna, Buvipesničky, Piesne z nevydaných albumov, Pozdrav z Teonatu, za ktorý získala cenu Akadémie populárnej hudby Aurel za najlepší folkový album roka 2005, a Santa Barbara.

Medzi mnou a mnou

Dlhodobo pracuje ako hudobná redaktorka Slovenského rozhlasu, kde sa zaoberá folkom, alternatívnou hudbou a world music, čo jej prináša radosť z objavovania a veľký prehľad. Oslovuje ju široké portfólio tvorcov, akými sú David Byrne, Bebel Gilberto, Emiliana Torrini, Juana Molina, Cesaria Evora, z našich Živé kvety, Longital, Slide & Udu, J. B. Kladivo, no a „pesničkárska klasika“ ako Bob Dylan, Joni Mitchell, Suzanne Vega, Neil Young, Donovan, Woody Guthrie.

Poviedky Williama Saroyana alebo knižky Hermanna Hesseho patria do jej chvíľ zaspávania či prebúdzania. Nepopiera inšpirácie, ale vo vlastnej hudbe, obrazoch a poézii si zachováva pomaly plynúcu pohodu aj osobitosť, ktorá dozrieva ako dobrý koňak do koncentrovanej výpovede.

To napokon dokazuje aj aktuálny výber z básní a textov piesní Medzi mnou a mnou (Petrus 2018), ktorý ju predstavuje ako všestrannú umelkyňu. Publikácia totiž obsahuje aj výber z autorkiných hravých epigramov, ktoré mala zatiaľ uložené v šuplíku, a jej obrazy – okrem obálky použité ako ilustrácie na oddelenie jednotlivých častí knižky.

Súčasťou celej záležitosti je kompilačné CD, ktorého výber urobila sama autorka a v kontexte produktu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Táto retrospektíva obsahuje 20 raritných piesní – to najzaujímavejšie a najlepšie, čo doteraz sama alebo s ojedinelými spolupracovníkmi nahrala.

Ojedinelý fenomén

Nestavia na virtuozite, ale jej písanie, maľovanie a hra sú dostatočne suverénne, komplexné aj empatické a poskytujú jasnú navigáciu pokojnej sily. Je otvorená tvorivému partnerstvu so vzormi aj spolupracovníkmi, no hlavným impulzom a výslednicou je vždy len ona sama. Jej sýty, medovo vláčny hlas plný emócií, ktorý patrí k neopakovateľným originálom na našej hudobnej scéne, sa premieta do slov aj obrázkov.

V muzike ani v textoch a epigramoch nenájdeme žiadne komplikované či výrazné experimentálne pradivá. Ide skôr o radosť zo zvukov a slov, mozaikovo aranžované prekreslenie jednoduchých gitarových nápevov a veršovaní charakteristickej štruktúry. Zaujímavé sú pesničky v autorkiných alternatívnych ladeniach, tvoriace neuveriteľne živú a vzrušujúcu hudobnú matériu.

Občas zabŕdne „frippovsky rezanou“ elektrickou gitarou, vzruší virtuóznou ústnou harmonikou á la Toots Thielemans a s poslucháčmi melancholicky flirtuje ostýchavou erotikou v duchu pokojnej Tracy Chapman.

Soňa Horňáková je ojedinelým fenoménom, rešpektovanou osobnosťou, ktorá „bez úhony“ – ba skôr s pridanou hodnotou – prežila prechod zo starých časov do tretieho tisícročia. Úprimný a ničím nekontaminovaný prejav svojou tichou naliehavosťou môže znieť chvíľami romanticky, ale stojí oboma nohami v súčasnosti. Je to kvalifikovaná lekcia úprimnosti a pokory.

A okrem toho má vo svojom umeleckom portfóliu ďalšie, pre mnohých netušené rozmery, ktoré perspektívne „stoja vždy za hriech“.

Denník N, 19.11.2018
Autor recenzie: Pavel Malovič
Denník N