Bella Union
| 2004
| CD
| recenzie
Trespassers William síce pochádzajú zo slnečnej Kalifornie, ale stoja úplne mimo tamojšej scény, ktorej vládne pop a punk. Trespassers William hrajú unikátny druh melancholickej, kinematickej hudby, hodiacej sa na počúvanie počas daždivých dní a tichých nocí. Ich hudbe, v určitých momentoch pripomínajúcej Mazzy Star, Cowboy Junkies a Red House Painters, dominujú hypnotické, zasnené plochy a najmä trúchlivý vokál Anny-Lynne Williams. Anna-Lynne Williams je kvôli svojmu úžasnému vokálnemu prejavu porovnávaná s Hope Sandoval, Sarah McLachlan a Elizabeth Fraser. Jej ohromujúci spev naberá na emocionálnej intenzite aj vďaka úprimným, intímnym textom, spriadajúcim príbehy o láske, smútku a premárnených príležitostiach.
Srdcia britských fanúšikov si Trespassers William získali coververziou skladby „Vapour Trail“ od Ride, ktorá vyšla na singli a nachádza sa aj na albume „Different Stars“. Trespassers William úplne prepracovali pôvodnú verziu, odstránili rockové základy a pieseň je v ich podaní interpretovaná ako srdcervúci, hymnický žalospev. Nádherný klavír nahradil gitary, tempo je spomalené a vokál sa nesie v tíšivom, emotívnom štýle, príznačnom pre Annu-Lynne Williams.
Z hudobnej kritiky:
„Speváčka/skladateľka Anna-Lynne Williams a gitarista/producent Matt Brown komponujú prekrásne, omamné hymny o pomýlených nádejách a stratených šanciach, ktoré pripomínajú pomalé, zahmlené nahrávky Cowboy Junkies. V ich hudbe je cítiť aj spriaznenosť so shoegazerskou scénou, fanúšikovia Liz Fraser a Hope Sandoval si určite zamilujú zasnený vokál Anny-Lynne Williams. Piesne Trespassers William prejdú na prvýkrát popri vás, ale pretrvajú, postupne vás vtiahnu dovnútra a zahalia vás ako snehová pokrývka. Tichú, mysterióznu coververziu piesne „Vapour Trail“ od Ride musíte počuť, aby ste uverili.“ (Uncut)
„Tento skvostný album je plný pomalých, country-nasiaknutých milostných piesní. Repetitívny zvuk steel gitary Matta Browna sa postupne stáva hypnotickým. Vokál Anny-Lynne Williams má v sebe príťažlivosť Hope Sandoval, ostrosť Aimee Mann a krehkosť Karen Carpenter. Ak sú jej piesne hodnoverným sprievodcom, potom chodenie s ňou by mohlo byť tou najvzrušujúcejšou chybou, ktorej ste sa dopustili. Nebezpečne dobré...“ (Bang)
„Melancholická country hudba so shoegazerskou stigmou je nasiaknutá smútkom, podobne ako tomu je u Mazzy Star a Red House Painters. Jemný, hypnotický zvuk gitary, texty o stratenej láske a smútiaci hlas Anny-Lynne Williams vás prenesú do sveta, kde hovieť si v ľútosti a zúfalstve, je prekvapujúco príjemné.“ (The Times)
„Hlas Anny-Lynne Williams sa kĺže ako hodváb po detskej pokožke a vedie tieto dlhé, pomaly sa rozvíjajúce náreky do emocionálneho priestoru, ktorý od poslucháča vyžaduje použitie vlastnej interpretácie. Nepochybne budú nasledovať slzy radosti a smútku a dominantná túžba prebývať v tomto priestore už navždy.“ (Logo)