Album "Fisherman’s Woman" má na rozdiel od predchádzajúceho "Love In The Times Of Science" oveľa bližšie k Nickovi Drakeovi a Jolie Holland než k Portishead alebo Goldfrapp. Emiliana zložila týchto 12 intímnych a atmosferických piesní len s pomocou gitary, bez akejkoľvek elektroniky alebo programmingu. Nahrávka začína slovami „home alone and happy / nothing brings me down“ a od strohej gitary a svetlých klavírnych tónov sa postupne odvíja štruktúra úvodnej skladby „Nothing Brings Me Down“. Pieseň „Sunny Road“, prvý singel, znie ako keby vypadla z nejakej zaprášenej a zabudnutej nahrávacej session Leonarda Cohena. „Lifesaver“ sa vznáša na mysterióznej akordeónovej melódii, sprevádzanej ambientnými zvukmi plaviacej sa lode. Song „Honeymoon Child“ zložil Bill Callahan (aka Smog), s ktorým Emiliana strávila istý čas počas svojho pobytu v USA. Záverečná skladba „Serenade“ predstavuje temné a snivé vyvrcholenie platne.
Album „Fisherman’s Woman“ je o pocitoch, keď strácate priateľov. V niektorých okamihoch znie smutne, ale častejšie žiari takmer magickým optimizmom. „„Fisherman’s Woman“ je list, ktorý som napísala osobe, ktorú som práve vtedy stratila. Zvládla som to, predstavujúc si, že som žila s rybárom. Rybári sú na mori celé mesiace, presne ako otec môjho priateľa. Jeho žena ho videla dvakrát do roka,“ vysvetľuje Emilana Torrini.

Zo štyroch nominácií hudobných cien Icelandic Music Awards 2005 získala Emiliana Torrini tri: speváčka roka, popový album roka a video roka (Sunny Road)