Britské, čisto elektronické duo Zero dB sme mohli pred rokom a pol vidieť v Bratislave. Chris Vogado a Neil Combstock prišli na Nu Jazz Dayz uviesť svoj čerstvý, po sérii remixov prvý vlastný album Bongos, Bleeps & Basslines. Vtedy som hneď odišiel. Bolo neskoro v noci, to po prvé, ale okrem toho som si nebol istý, či pokračuje zvuková skúška, alebo už hrajú naostro. Zaregistroval som iba to, že sa dav zo zotrvačnosti baví. Povinná položka každoročného programu – meno z katalógu vydavateľstva Ninja Tune – bola teda odškrtnutá.
Ak ide o album, ten je vynikajúci a jeho názov nemôže byť trefnejší. Duo krúti gombíkmi, rozbehne basové rytmické orgie a v skladbách rozťahaných aspoň na päť minút predvádza akýsi pseudoafrický šamanizmus. Alebo je to latino? Koniec koncov, napríklad v Brazílii sa tieto kultúry miešajú. Kontinuálne dróny sú dobré, ale lepšie sú krátke šľahy digitálnymi bičmi, špinavé pípanie, sirény a skackajúce tóny z dôb, keď boli synťáky mladé. Ale odkiaľ sa vzal ten nujazzový obrat a upokojujúci hip-hop?
Chris Vogado teraz oslovil priateľov z vydavateľstiev Fluid Ounce, Ninja Tune a ich hip-hopovej frakcie Big Dada, aby ich debut porozkladali na kúsky a zložili podľa vlastnej chuti. Sampler remixového albumu Heavyweight Gringos, na ktorom nájdete zatiaľ päť kúskov, naznačuje, ako to dopadlo. Dibaba a Raymond in Space napríklad spracovali titulnú skladbu, každý po svojom a tak, že ju nespoznáte. Prvý zaujme nenápadným rozvíjaním motívov, takže sa strhneme až pri zistení, že sa skončí úplne inak, ako sa začal. Druhý stavil na efekt preskakujúceho cédečka, repetitívnosť, tá, ktorú kedysi objavili minimalisti, sa tu kríži s tou, ktorá neskôr prerazila v tanečnej revolúcii: to vtedy, keď sú nad zaseknutými rytmami položené reichovské sláčiky alebo dychy.
Žiadna veda, tieto remixy sú plnohodnotnými dielami. Návnada na album so štrnástimi skladbami, na ktorú sa s radosťou chytíte.
Album na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart. (milos krekovic) 12/5/2008

station.sk