Chris Bowden je chlapík, vydávajúci svoje prvé CD na prestížnom labeli Ninja Tune, ktorý je známy svojou náchylnosťou k experimentálnej hudbe, zaodetej do prevažne hip hopového kabáta. Z ich stajne pochádzajú také hviezdy ako Harbalizer, DJ Food, Coldcut, Cinematic orchestra alebo nový a skvelý Antibalas. Pripravený na hudbu podobného zamerania, som bol výrazne prekvapený albumom Chrisa Bowdena. Po prvé, album obsahuje len 4 tracky, čo je pri celkovej dĺžke albumu okolo 70 minút prekvapivo málo, po druhé, už hneď v prvej skladbe na mňa zaútočila spočiatku prekvapivo disharmonická hudba. Na začiatok treba povedať, že viac ako z tanečných postupov album čerpá hlavne z jazzu. To neznamená, že ostatné skupiny vydavateľstva Ninja Tune jazz vôbec nepoužívajú, práve naopak, rytmika však bola až na pár výnimiek prevažne z tanečného súdka. Na albume Slighty Askew sa rytmus piesní, spočiatku znejúci pre moje uši až disharmonicky, posúva čoraz viac jazzu, ktorý prináleží vydavateľstvám ako napríklad Impact. Počiatočná zvuková disharmónia až kakofónia je však v skladbách pomaly, ale iste vystriedaná priamočiarejším rytmom. A práve toto striedanie rytmov, motívov, zvukov robí album jedinečným. Najbadateľnejšie je to v prvej skladbe Only Angst. Niektoré úryvky ďalších vo mne evokujú hudbu napríklad 4 Hero, hlavne príjemným ženským vokálom a down tempovým rytmom, ako na začiatku skladby Crockers and Killers, v iných som sa zrazu ocitol v začadenom jazzovom klube, kde potichu hrá miestna jazzová skupina a čas tečie pomaly, pomaličky. Skladby vo svojom vnútri sú prepájané slákmi alebo naživo hraným kontrabasom. Zaujímavé sú aj použité nástroje a zvuky, v prevažnej väčšine sa jedná o naživo hrané nástroje ako klavír, priečna flauta, sláky, saxofón. Podobné striedanie pasáží root jazzu s moderným nu-jazzom sa tak často nenachádzajú. Moja počiatočná nedôvera sa začala pomaly meniť na radosť a ku koncu a po dlhšom sústredenom počúvaní na eufóriu vyvolanú hudbou. Nápady sú netradičné, rytmus menlivý, nástroje pekne prekreslené, vokály vystupujú do popredia v ten správny čas a v správnej farbe. Ako sa tak nad tým zamýšľam, neviem nájsť na tomto albume výraznejšiu chybu. Môžu si ho vypočuť či už vyznávači down tempa, ale zo svojich rúk ho nepustia ani tí, ktorým ulahodil klasický jazz. Aj jedni aj druhí nájdu na albume to svoje a budú konfrontovaní aj s iným pohľadom na hudbu a jej ponímanie, tak ako ho vidí Chris Bowden. A ten má podľa mňa vynikajúci hudobný zrak.
Zúbok
Vlna