S definíciou tzv. inteligentného popu je vždy problém. Vysvetľovať, prečo sú Deep Forest exotickí a Enigma alias Cretu len exoti, príp. aký je rozdiel v duc-duc Scooter a Underworld, je síce možné, ale jalové: ešte som sa nestretol s fanúšikom, ktorého vierou by akokoľvek fundované argumenty otriasli. Napokon, čo by to bolo za fanúšika? Dnešné dve albumové novinky preto radšej spojím ináč: it´s only pop (maybe), but i like it.

Holandskí Nits vznikli už v sedemdesiatych rokoch, ale klamal by som, keby som sa k nim priznal aj ináč ako letmou znalosťou novoromantického hitu In The Dutch Mountains (1987). O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa z CD Wool začali zakrádať duchovia Davisa, Sylviana, Reeda, Stinga, Cohena, Prefab Sprout aj Eels. S výnimkou záverečnej infantilnosti na spôsob Love Cats od The Cure je to album striktne pokojný, zasnívaný, nie však patetický alebo monotónny. Pričom v dnešnej klipovej dobe nie je vari nič ťažšie ako upútať, tobôž udržať poslucháčovu pozornosť neagresívnou hudbou, zároveň ho však neudusiť ufňukanou cukrovou vatou. Podobne by zrejme znel vybrnkávaný country-ambient Billa Frisella, keby si tento prizval ako speváka/textára niektorého z vyššie uvedených. Mimochodom, v Holandsku majú pre Nits skvelú škatuľku: komorný pop.

Z dnešnej dvojice je nováčikom len projekt The Czars. Ani ten však neštartuje len tak z ničoho, odpaľovaciu rampu mu pripravila dvojica Guthrie/Raymonde (ex-The Cocteau Twins) vo svojom vydavateľstve Bella Union, pričom druhý menovaný figuruje aj ako producent a štúdiový hudobník platní väčšiny talentov objavených týmto labelom. The Czars majú svojimi baladickými gitarovkami s atmosférickým klávesovým sprievodom, citlivým donovanovským spevom a hlavne prekvapivo nelineárnymi melodickými linkami na lopatkách nielen Red House Painters, Muse, Travis, ale i Radiohead. Skvelá hudba, ale pozor: u málokoho funguje na prvý raz. Prirodzene, že o to vzdialenejší je ten „posledný raz“. Viete si pri súčasnej slovenskej kúpnej slabosti a cenách CD predstaviť niečo lepšie?


Daniel Baláž (3.7.2000)
inZine