Budúcnosť brazílskej hudby?

Brazílska hudba strihnutá jazzom sa výborne skamarátila s elektronikou. Je to logické, bossa nova má groove a zároveň priestor – dýcha; keby mali Astrud Gilberto a Stan Getz alebo Gilberto Gil k dispozícii počítače, pravdepodobne by ich použili tak, ako ich použil producent Suba na skvelom albume Bebel Gilberto Tanto Tempo. O nástupe štýlu neobossa písal onehdy Dano Baláž. Tieto fúzie sa ukazujú životaschopné a príťažlivé aj pre ľudí, ktorí práve nepatria k pravidelným návštevníkom parties rôzneho druhu a namiesto relaxu v chill-outoch si doma dožičia nemiestne archaický jazz.

Kapela Zuco 103 sa dala dokopy na konzervatóriu v Rotterdame. Tvoria ju holandský bubeník a programátor Stefan Kruger, nemecký klávesista Stefan Schmid a brazílska speváčka Lilian Vieira. Ich debut Outro Lado bol vcelku úspešný a unisono chválený. Druhý album má opäť šarmantný sound, ktorý ovplyvňuje všetko, čo páni a dáma počúvajú. Od klasických bossanov cez funky, jazz, brazílsky pop tropicalismo, neo-tropicalismo, „new jazz“ a la Matt Bianco či Basia, world music až po acid jazz, trip-hop a drum’n’bass. Dokážu povyberať skvelé zvuky a zapojiť do práce dobrých hudobníkov (gitary, basgitara, dychy, dychové sekcie, sláčiky, dokonca aj harfa).

Všetko zastrešuje podmanivá speváčka, ktorá svojím pohyblivým a tvárnym hlasom dokáže z každej skladby vydolovať, čo sa dá a zároveň dodáva výsledku dominujúci brazílsky idióm. Od zádumčivých, nostalgických alebo „voľne položených“ a usmievavých bossa-nálad až po pravý „odvaz“ s patričnou strmhlavou vokálnou bravúrou. Tento hlas je naozaj jeden z najpresvedčivejších, aké som v poslednom období počul. Lilian Vieira však bude skutočná osobnosť, až keď sa dopracuje k svojskému výrazu, identifikovateľnému po prvej slohe.

Album začína presvedčivo, postupne však človek trochu zrozpačitieva. Niektoré miesta, napriek neodškriepiteľnému muzikantskému kumštu a talentu na melódie a groovy, už dôverne poznáme z cédečok iných muzikantov. Asi od polovice strácame pozornosť (pokiaľ počúvame sústredene a nie na pozadí). Tiež by som určite uplatnil selekciu a tri-štyri skladby neľútostne vyhodil – bolo by to lepšie.

O kapele sa hovorí, že je budúcnosťou novej brazílskej hudby. Ešte ma o tom nepresvedčili. To by znamenalo nutnosť novátorského potenciálu a charizmy. Zatiaľ je to len príjemná hudba. Možno by niečo naozaj vzrušujúce priniesla kolaborácia s nejakým dobrým producentom zvonku. Uvidíme nabudúce. Tešil by som sa, keby to tak bolo.

Marian Jaslovský
inZine