Pamätáte sa ešte na to, ako vás v detstve fascinoval svet hračiek, ktoré vydávali tiché cinkavé tóny? A na rôzne hracie skrinky, ktoré v sebe skrývali tajomstvá a magický svet, do ktorého sa, ani napriek obrovskej túžbe, nedalo preniknúť? Cécile Schott alias Colleen sa podľa všetkého na to ešte pamätá. Krehké zvuky hracích skriniek sa v jej rukách menia v nostalgickej atmosfére na komorné predstavenia oživených hračiek, ktoré zrazu prežívajú svoje nenaplnené túžby. Ich nevinný výraz pôsobí akoby žiadne ani nemohli mať, ale to je len zdanie, pod ktorým sa skrýva tragický svet osamelosti. Colleen vstupuje do tohto sveta, aby mu vdýchla nový život, ktorý je naplnením týchto túžob. Keby to nevyznelo negatívne, povedal by som, že je táto hudba veľmi ženská, a to v tom najpozitívnejšom zmysle slova.

Sonor

3/4 Revue