Brazílska speváčka Cibelle zažiarila v roku 1999 na mimoriadnom albume producenta Subu Sao Paulo Confession. Subu považovali za nastupujúceho hlavného architekta novej brazílskej hudby, kombinujúcej podmanivú bossa novu a sambu s elektronikou – aj keď pochádzal zo Srbska. Po vydaní albumu však Suba tragicky zahynul pri
požiari štúdia. Svoj debut vydala Cibelle pred troma rokmi a bol to
album z kategórie mimoriadne príjemných, ale nezanechávajúcich trvalé následky. Druhý album, ktorý vznikal osemnásť mesiacov, je však trochu iná káva. Vlastne trochu aj čaj, lebo nahrávky vznikali v Brazílii aj Londýne, kde Cibelle tiež žije. Na prvé počutie sa zdá, že pekné pesničky nahrávala partia hračičkárov, pretože v nich počuť
okrem akustických a elektrických nástrojov, elektroniky a archaických syntetizátorov aj rôzne reálne zvuky, napríklad klepoty lyžičiek o šálky. Pri opakovaných počúvaniach sa zrazu vynorí duch hudby a oprie sa do
človeka s nevšednou silou. Už to zrazu nie sú len zaujímavé akustické štruktúry a všetko sa zvýznamní. Okrem hravosti začujeme vášeň aj dramatickosť, ale nadhľad to istí pred prepätím.
Okrem Cibelle producentsky zažiarili a akustický dizajn originálne dokreslili brazílsky producent Apollo Nove, Francúz Yann Arnaud, či Brit Mike Lindsay. Cibelle nie je len speváčka s ohybno-hodvábnym hlasom,
ale definitívne aj osobnosť, akých je tu málo. Mimoriadna nahrávka.

Marian Jaslovský
S-Music