Zero dB už existujú 6 rokov, no k debutovému albumu sa dostali až teraz. Nás zaujali preto, že v sobotu zahrajú v Bratislave na akcii NuJazz Dayz. Aký je teda ich nový album?

No predsa rozmanitý, ako to už u nujazzových albumov býva. Je tiež zaujímavý ako
väčšina albumov, vydaných na britskom Ninja Tune a kvalitný ako výsledok niekoho,
kto sa produkovaním tanečnej hudby zaoberá už dlhšiu dobu. Hlavne v ňom však cítiť množstvo vplyvov. Máte chuť na ostrú digitálnu basu, svižný jazz rytmus a bonga? Tak potom si dajte track číslo 2 s názvom Bongos, beats & basslines a skákať budete aj keby ste sedeli na pohrebe :P Máte chuť na brazílsky karneval? Pustite si trojku a zavalia Vás
latinskoamerické rytmy, brazílske spevy a množstvo perkusií. Chýba Vám atmosféra
zafajčeného nočného podniku s trubkami? Tak si pustite osmičku - on the one & three.
Berie Vás skôr rap, tak si dajte štyrku - know what i am sayin´. Nájsť tu môžete aj
pomalšie veci ako downtempo s poriadne ostrým rytmičákom a nádherným ženským vokálom v tracku 9 - Sunshine lazy. Rozmanitosť má však toľko pozitív ako aj negatív. Ak máte totiž chuť iba na jeden zo štýlov, ktoré sú na tomo CD zmiešané tak Vám v tom vždy bude niečo prekážať, ale to už je riziko povolania.

Čo dodať na záver? Myslím, že tvorcovia tohoto albumu vytreli kocúra všetkým, ktorí
dodnes nielen nechápali, ale aj odsudzovali hudobný smer zvaný - NuJazz.
Prepojiť všetko so všetkým nie je veru také jednoduché, no Chrisovi Vogadovi a
Neilovi Combstockovi sa to podarilo. Tieto netradičné zlúčeniny sú väčšinou príjemné
a ušiam lahodiace. Počuť o ZerodB teda budeme zrejme od dnes nielen v súvislosti s
ich remixami pre Peace Orchestra, či Nicola Conte, ale aj ich novému albumu. Veď
starouši z Ninjatune už za tie roky musia mať cit pre výber interpretov :P

Text:Digital Kid


bajkonur.sk