Pretože v tomto prípade ide o intelektuálnu hudbu a myslím si, že jej človek môže prísť na chuť až keď spozná všetky súvislosti, začnem malou lekciou (teda toto som sa dočítal): Mississauga je malé mestečko (cca 500 tisíc obyvateľov), ležiace blízko Toronta. Z jeho tesnej blízkosti pochádza spevák, textár a skladateľ Joel Gibb. Mississippi Goddam je protestsong jazzovej speváčky Niny Simone z roku 1963 proti zavraždeniu štyroch Afroameričanov v Alabame. Hidden Cameras je skupina, ktorá má od sedem do trinásť členov a ktorá je v Toronte a v Kanade od roku 2002 z roka na rok populárnejšia (vraj zaujímavými živými vystúpeniami). Osobne si ich predstavujem ako niečo medzi inteligentnou persiflážou koncertov Kelly Family a vianočným koncertom v Univerzitnom Pastoračnom Centre na Mlynskej doline v Bratislave. Hidden Cameras sa cielene a nie nepoučene pohrávajú s formátom gospelu a súčasnej sakrálnej piesne. V piesňach znejú gitary, organy, hamondy, všakovaké perkusie, ozvučné drievka atď. Mnohokrát sa ozýva chorál a samotný Gibbov hlas je niečo medzi Jimmym Sommervillom a predákom detského kresťanského zboru. Trochu odlišné od sakrálnej piesne sú v prípade Hidden Cameras texty. Gibb sa v nich najčastejšie zaoberá erotikou (homosexuálnou), drogami (poppersovými kvapkami), históriou folku a rock and rollu. Tak sa na platni stretnete s jemne perverznou oslavou pitiek (In the union of wine), autoparodickým cooming out (Music is my boyfriend), či zvodnou I want another enema. A pritom máte stále pocit, že pieseň práve vyhrala hitparádu Rádia Lumen a keď si vypočujete celú platňu do konca, vydá to za štyri otčenáše. Kanadskú recesiu u nás preslávili najmä The Showbussiness Giants, ktorí neustále parodujú weirdpopové schémy a navliekajú ich do hardcorových obalov (ale hudobne veľmi zaujímavých, pričom na koncerte zaručene prepotíte aspoň štyri tričká). Recesia The Hidden Cameras je mi trochu vzdialená a keď sa človek nesústredí na texty a započúva sa do hudby, Gibbov vokál sa o malú chvíľu zdá rovnako otravný ako vokály slovenských neogospelistov a hudba rovnako nenápaditá ako celodenné vysielanie Rádia Lumen. Napriek tomu, že som podnikol exkurz do hlbín textov kapely a všetkých intertextuálnych odkazov, po ktorých ma Gibb povodil, nepodľahol som čaru tejto hudby. Zdá sa mi príliš špecifická a bez znalosti kontextu až nezaujímavá.

trichord
Vlna č.22
Vlna