Vždy poteší počuť skvelých muzikantov pohŕdajúcich exhibíciou, ktorej cieľom je predviesť grimasy predsmrtných kŕčov, a radšej sa sústredia na cizelovanie štruktúr skladieb ako celkov a na vernosť vlastnej pôvodnosti. Nóri Jaga Jazzist nahrali pred štyrmi rokmi fantastický album „A Livingroom Hush“, kde vtipne namiešali vážnu hudbu, jazz a zdanlivo deštruktívnu aphextwinovskú elektroniku. Stále výborne komponujú, majstrovsky narábajú s hlukom a tichom a sú jednou z najlepších koncertných kapiel Škandinávie. Nový album je však krok späť. JJ tentoraz totiž skôr než seba objavujú rock, ktorému sa kedysi hovorilo progresívny, a toho čo k nemu pridávajú nie je veľa. No rozhodne dobrá partia pre mladších poslucháčov, ktorým sa doma neváľajú rodičovské vinyly Yes, Soft Machine či King Crimson.

Daniel Baláž
.týždeň