Od každého ich albumu možno čakať niečo nové. Niečo nečakané. S každým ďalším albumom sa ich zaradenie stáva obtiažnejším. Prelínanie žánrov a štýlov generácii dnešných dvadsiatnikov vyhovuje viac než nekonečné cizelovanie raz nastolených konceptov, vedúce často do slepej uličky, kde sa snaha o dosiahnutie dokonalosti snúbi so stále jasnejším obnažovaním stereotypov a tvorivých „obmedzení“. Aj zmena môže byť koncept. Aké má obmedzenia, ukáže čas. Zatiaľ ale funguje. Jaga Jazzist toho vstrebali a zrecyklovali už mnoho, vždy však s obrovským tvorivým nasadením a nezdá sa, že by z „nich“ ubúdalo. Skôr naopak. S každým ďalším albumom rastie ich prestíž i uvedomenie si, že dnes už naozaj nejde o „škatulky“.
Nízky vekový priemer desaťčlennej zostavy skupiny je ďalším pozoruhodným javom. Nadhľad a presvedčivosť, s akou uchopujú títo dvadsiatnici čokoľvek, čoho sa dotknú, vytvára totiž skôr ilúziu, že ide o zrelých a ostrieľaných tvorcov. V určitom zmysle to ale nemusí byť až taký nezmysel. Co-leader Lars Horntveth totiž zakladal skupinu už pred jedenástimi rokmi, ešte ako štrnásťtočné dieťa. Dnes spolu so svojím bratom a bubeníkom skupiny Martinom konštatuje, že ho elektronický sound z predošlých dvoch albumov už unavoval. Preto sa rozhodli urobiť „gitarový“ album a vrátiť sa k inšpiráciám hudbou, ktorú počúvali pred 10-15 rokmi. What We Must (vydalo Ninja Tune, u nás distribuuje spoločnosť Wegart) je preto opäť zmenou. Natoľko radikálnou, že by jej už zaradenie pod donedávna ako-tak výstižnú nálepku nu jazz asi nesadlo. Ide skôr o modernú nórsku prog-rockovú alternatívu, inšpirovanú (ako sami tvrdia) skupinami My Bloody Valentine či Sonic Youth, za ktorou ale možno nachádzať aj odkazy dávnejšie (napr. Yes).
Skupina Jaga Jazzist vznikla ako mini big band s modernými ambíciami kombinovať zvuk tradičných (jazzových) nástrojov s elektronikou. Elektronika nateraz vymizla, i keď mnoho nahradzujú práve elektrické gitary. Dychové nástroje a napríklad i vibrafón ale zostali. Nie však ako typický jazzový inštrumentár, ale skôr pomôcka pri definovaní špecifického znenia skupiny. Toho, čo jej členovia zvyknú nazývať jaga-sound.

Augustín Rebro
Hudobný život