Splín Paríža

Nie je všetko disco a house, čo je francúzske. 26-ročná Parížanka Cécile Schott pod pseudonymom Colleen produkuje pozvoľna plynúcu, pritom rozhodne nie nudnú a všednú muziku. Ucho hladiacej inštrumentálnej hudby, bez masturbačnej nástrojovej extrovertnosti, nie je zas tak veľa. Ide o hudbu, ktorú si asi najviac vychutnáte v noci, hoci z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že sa skvele počúva aj na lúke uprostred jesenného lesa pod zubatým slnkom. Colleen akoby touto muzikou rozprávala rozprávku svojmu dieťaťu, ktoré, mimochodom, v jednej z nahrávok čosi džavoce.

Colleen sa suverénne pohybuje na území stručných, jemne premenlivých repetitívnych figúr, podobne ako Murcof, Matmos, či Susumu Yokota. LP Everyone alive wants answers pripomína obrazy z kaleidoskopu. Autorka používa bežné klasické nástroje ako klavír, akustickú gitaru, marimbu, či zvonkohru a mierne ich elektronicky upravuje, používajúc napríklad gitarové efekty. Aby sa vyhla prípadným obvineniam z gýčovosti, sound patrične (no nie zas príliš) špiní, napr. šumom, praskotom jazdeného vinylu, alebo akoby nedbalo orezanými loopmi. Colleen zároveň rozširuje rady hudobníkov, ktorí v poslednom čase takmer húfne rezignujú na tradičnú rytmiku basa + bicie. (Spomeňme nové albumy Davida Sylviana či No-Man.)
Daniel Baláž (29.9.2003)
inZine