Šina po druhýkrát


Šina sa rozhodla, že si urobí svet podľa svojich predstáv a očividne sa jej to podarilo. Šina je speváčka, basgitaristka, skladateľka, textárka, grafička, duša alternatívneho vydavateľstva Slnko Records. Nie je to len nejaký label, ale hniezdo, do ktorého sa uchýlili ľudia s nepovrchným videním a počutím sveta, tí, čo by asi márne ponúkali svoje krehké nahrávky v ťažkotonážnych kamenných majors. V Slnko Records sa im to darí - a čoraz lepšie. To je dobrá správa.

Po debute Šinadisk (2001) prichádza na svet In Virgo a hneď od prvých taktov je jasné, že za tie dva roky sa stalo veľa dôležitého. Šinadisk bol veľmi dobrý album, napokon, Šina je skvelá speváčka a robí s najkvalitnejšími ľuďmi, ale predsa len pôsobil na mňa dojmom, že obsahuje šev medzi elektronickými podkladmi a viac-menej folkovými pesničkami. In Virgo je zomknutý celok, ktorý vznikal ako jasná vízia.

Sú to neelementárne piesne. Postavené väčšinou na groove, či pokojnom plynutí. Rytmická platforma vznikala tak, že Jaroslav Ridzoň (z Frogski Pop) urobil elektronické bicie podľa demo nahrávok a na tieto podklady v štúdiu nahrávala živá kapela s bubeníkom Mariánom Slávkom. Výsledok pôsobí skôr akusticky teplo, ale elektronické oživenie je stále prítomné ako doplnková chuť v pozadí. Nezastupiteľné miesto majú, samozrejme, akustické a elektrické gitary, dobro a oud Dana Salontaya. Jeho doménou sú neodolateľné rytmické pletivá a vybrúsená hra na gitare sláčikom. Salontay je jeden z najoriginálnejších gitaristov, a to nielen v tomto štátiku.

Pomerne vážnu úlohu v kapele hrajú klávesy. Peter Lipa mladší sa prejavuje ako citlivý sprievodný hráč a veľmi dobrý sólista, ale na klávesy si zahrali aj ďalší zúčastnení – perkusionista Igor Sabo a Marián Slávka. Gitary a mandolínu nahral Martin Zajko.

Centrom je, samozrejme, Šina so svojím emotívnym, pôsobivým, hlbokým, archetypálne ženským hlasom. Spieva náročné veci, ktoré pôsobia veľmi samozrejme. Nie je tu priestor pre veľké vzopnutia emócií. Tie iba tlejú a vydávajú príjemné teplo, následkom ktorého nám občas ubehne pozornosť. Vtedy je dobré sústrediť sa na mikrokresbu, nájdeme v nej veľa krásnych miest. Aj metafory v texte by sa možno občas žiadali trochu silnejšie, texty sa občas zlievajú do viac-menej introvertných monológov, ale to je iba môj osobný pocit – ako môžem niekomu tárať do vecí, ktoré hovorí on?

In Virgo je pekná platňa pre ľudí, ktorí chcú a vedia počúvať a majú na to podmienky v sebe.


Marian Jaslovský (9.6.2003)
inZine