Deadred | 2004 | CD: €10,00 kosik
picture Ak by sa ma nejaký zahraničný producent pýtal koho výnimočného z domácej scény by som mu odporučil, určite by ma ako prvé napadlo meno Abuse, nie však na základe abecedného poradia. Tvorba tohto elektronického a zvukového mága by sa nestratila ani v katalógu renomovanejších špecializovaných labelov. Som rád, že po épečku Sleepfields sa na rovnakej značke Deadred dočkal aj svojej prvej oficiálnej dlhohrajúcej „elpéčky“.

Zatiaľ čo na Sleepfields aj na predchádzajúcej demo nahrávke 4th Floor Sinking dominovala hlavne atmosféra, osem skladieb z The Great Outdoors v celkovej dĺžke štyridsať a pol minúty už prináša aj kompozične vyvážené dielo, atmosféra však stále zostáva jeho neoddeliteľnou súčasťou. Aj keď nehrozí, že si budete melodické motívy ‚pohmkávať‘ po prvom vypočutí, už to nie sú len melancholické nálady podfarbené nápaditou zvukovou kulisou, ale skladby so všetkým k tomu patriacim. Rytmické štruktúry sa striedajú so zvukovými kolážami, takmer až džezovými fragmentmi, aj melodickými pasážami. Oživenie priniesli aj živé nástroje aj veľmi citlivo zakomponované hlasové sample. Abuse sa tak z one-man projektu hlavného protagonistu Vlada Ďurajku pretransformoval do zoskupenia, ktoré sa naplno a v plnej sile dokáže prezentovať nielen v štúdiu, ale aj naživo, o čom svedčí aj MP3 (256 kbps) záznam koncertu v pražskom klube Akropolis zo 16. januára 2004 pripojený ako bonus v podobe dátovej stopy doplnený o scan obalu a tapety na plochu.

Tretinu koncertu tvoria aj skladby z The Great Outdoors, takže poslucháč má možnosť porovnať obe polohy. V oboch prevládajú pomalšie - ambientne ladené skladby, prípadne o niečo dynamickejšie skladby v strednom tempe, takže máme do činenia s hudbou na počúvanie, keď vás však náhodou aj tak uvedie do pohybu, nemusíte mať obavy z duševnej poruchy. Hudba, ktorú produkuje Abuse spolu so svojimi súputníkmi si vás totiž aj pri priemerne sústredenom počúvaní dokáže podmaniť, pri absolútne sústredenom posluchu ste už jej súčasťou. Album zabalený v digipakovom obale uzrel svetlo sveta 22. novembra 2004, pre mňa sa stal bezkonkurenčne najlepším domácim albumom uplynulého roka.
Peter Cagáň
musicstyle.sk