Otec tejto sympatickej skladateľky a speváčky naozaj nie je hockto. Pre toho, koho zaujíma história brazílskej bossanovy, bude meno Joao Gilberto jedným zo základných – popri Antoniovi Carlosovi Jobimovi. Skladateľ, hudobník, gitarista, osobnosť, ktorá spoluvytvárala fúziu brazílskej hudby s jazzom, stály spolupracovník velikána - tenorsaxofonistu Stana Getza na jeho latinojazzových výletoch, bývalý manžel legendárnej speváčky so zamatovým, terapeutickým hlasom – Astrud Gilbertovej. Dcéru Bebel má však s inou manželkou, tiež speváčkou menom Miúcha a všetko nasvedčuje tomu, že dynastia má mimoriadnu pokračovateľku po praslici... vlastne po mikrofóne. Debut Bebel Gilbertovej vzbudzuje rešpekt, avšak zároveň ukolíše na vláčne pulzujúcich vlnkách; ideálna ezoterika pre tých, ktorým z ezoterickej hudby naskakujú vyrážky.

Samozrejme, nevyhneme sa porovnaniu s Astrud, ktorej je Bebel aspoň duchovná, ak nie pokrvná rodina. Má podobne hladký, rovný, bezvibrátový spôsob spevu, má však trochu živšiu farbu, pohyblivejšie frázovanie a jednu veľmi sympatickú črtu: akoby sa stále pri speve usmievala.

Od prvých taktov počujeme veľmi elegantne použitú elektroniku, ktorá sa nesmierne dobre a komorne dopĺňa so živými nástrojmi (akustická gitara, klavír), čo radí tento album do smeru neo-bossa. Kľúčovou persónou je pozoruhodný producent Suba, ktorý, žiaľ, zahynul pri požiari v štúdiu v novembri 1999. Medzi kľúčovými osobnosťami nájdeme veterána - klaviristu Joao Donata, mága programmingu Amona Tobina z labelu Ninja Tune, Maria Caldata Jr. (producenta Beastie Boys) a aj mladších producentov, ktorí dokážu bossanove vdýchnuť elektrickú auru: Smoke City, Thievery Corporation.

Gros skladbičiek sa vznáša v nadýchanom zasnenom opare (nie však zaspatom), aranžmány sú takmer minimalistické, ale nesmierne pôsobivé. Ako kontrast sa tu objavia aj dravé momenty, skladby so živou kapelou a dychovou sekciou, introvertnosť však dominuje. Je to krásna, vyrovnaná hudba, ktorá nepotrebuje dionýzske gestá a jediné, čo mi v nej chýba (a čo samozrejme tvorcovia nemohli zabezpečiť), je saxofón Stana Getza.

Napriek tomu, že deti známych rodičov väčšinou nedosahujú význam originálu, Bebel čaká podľa všetkého mimoriadne sľubná budúcnosť a jej prvý album súkromne považujem za jedno z najnežnejších hudobných pohladení tohto neľútostného leta.

Marian Jaslovský (24.8.2000)
inZine