Aj napriek tomu, že Manitoba už nie je Manitoba, ale Caribou, stále je to starý známy Dan Snaith so svojou veselou hudbou plnou nečakaných zvratov.
Kanadský „multiinštrumentalista“ Dan Snaith známy skôr ako Manitoba prehral súd s americkým zaprdeným punkerom menom Handsome Dick Manitoba, ktorý vstal z mŕtvych a ohlásil sa o svoje pochybné autorské práva. Tak si Manitoba musel zmeniť meno na Caribou, dúfajúc, že v tomto prípade nejde o žiadne zviera, ktoré by naňho mohlo podať žalobu. Podobne kuriózna situácia sa pred pár rokmi prihodila aj fínskej dvojici Pan(a)sonic, ktorá súd tiež prehrala.
Caribou prichádza so svojou prvotinou, aj keď má na konte už dva albumy. The Milk Of Human Kindness však okrem mena neprináša žiadne veľké zmeny. Dan Snaith aj naďalej rozvíja svoje doterajšie postupy v duchu elektroclashu a postmodernej kombinácie rockových prvkov z breakcorovými vsuvkami. Jemné, až lyrické melódie sa „bez pardonu“ striedajú so zbesilými kadenciami perkusií až na hranicu neúcty k samotnému nástroju, ako nás o tom presvedčil aj na svojom zatiaľ jedinom, no určite nezabudnuteľnom vystúpení v Bratislave. Napriek tomu, že The Milk Of Human Kindness neprináša zásadne nový názor do dejín hudby, mám pocit, že je to Snaithov zatiaľ najvydarenejší album. Škoda len, že nie je stopáž tohto CD o čosi dlhšia, pretože keď vás už niekto takto dostane do varu, je škoda, keď s tým zrazu musíte skončiť. Uvidíme, či je to len dôsledok autorovej skromnosti alebo pomalého úbytku nápadov. Každopádne mi však budúce poznanie potešenie z tohto CD nepokazí.

Sonor
Nota Bene