Ukážky z albumu si môžete vypočuť tu.

Johann Johannsson je jednou z najaktívnejších postáv novej islandskej hudobnej scény. Bol jedným zo zakladateľov Kitchen Motors, umeleckej organizácie/think-tanku/hudobného labelu, ktorý sa špecializuje na umelecké kolaborácie, organizovanie koncertov a výstav, predstavení, komorných opier, tvorbu filmov, kníh a rozhlasových hier, založených na myšlienke experimentovania, vzájomnej spolupráce a hľadania nových umeleckých foriem. Johann produkoval alebo písal hudbu pre rozličných umelcov ako napríklad Marc Almond (album "Stranger Things"), Barry Adamson a Pan Sonic, The Hafler Trio, Magga Stina a mnoho ďalších. Píše tiež divadelnú hudbu, hudbu do dokumentárnych filmov a má na svojom konte aj soundtrack k trom celovečerným filmom.

Toto je jeho druhý album u Touch, po vysoko cenenom 'Englabörn', o ktorom The Wire napísal: "…výrazné hudobné motívy tu odkrývajú hlboký smútok, bez toho, aby sa utápali v pátose" a Boomkat ho nazval "dielom neobyčajnej krásy a … vzácnym skvostom". 'Virthulegu forestar' predstavuje hodinové dielo pre 11 hráčov na dychové nástroje, perkusie, elektroniku, organy a piano. Vychádza vo forme obyčajného stereo CD a aj ako DVD-Audio s vysokým zvukovým rozlíšením 5.1 surround mix. Toto dielo malo svoju premiéru naživo v Hallgrimskirkja, velikánskom chráme týčiacom sa nad Reykjavikom a bolo islandskou tlačou vyhlásené za "najnezabudnuteľnejšiu hudobnú udalosť roku 2003". Nahrávka si ponechala tichú, elegickú krásu 'Englabörn', zamenila však stručnosť skvelých miniatúrnych skladieb na prvom albume za obšírnejšie plochy a dlhšie, pomalšie hudobné postupy. Počas celej nahrávky sa opakuje jednoduchý motív dychovej sekcie, pričom sa striedajú rôzne inštrumentácie a aranžmán. Tempo hudby sa postupne spomaľuje, až kým je extrémne pomalé. V strede albumu sa znovu zrýchli a ku koncu sa opäť dosiahne pôvodné tempo. Taktiež dôležitú úlohu pri vystúpení a nahrávaní tohto diela hralo rozmiestnenie a pocit priestorovosti. Hráči boli umiestnení do prednej a zadnej časti chrámu, rovnako aj dva organy. To vytvorilo akýsi pocit obklopenia zvukom, ktorý znie mohutne, nikdy však nie je príliš "hlasný". Pretože dielo bolo vytvorené pre toto špecifické prostredie, zdalo sa najvhodnejšie nahrať ho v tých istých priestoroch a pokúsiť sa ho "znovuoživiť" pre poslucháčov pomocou technológie 5.1 surround. To znamenalo vytvoriť na nahrávke akýsi zvukový "odliatok" vnútornej akustiky chrámu. V tomto zmysle sa hudba dostáva do úzkeho vzťahu s prostredím, v ktorom bola zahraná a nahrávací proces sa tak stáva rovnako záznamom miesta ako I záznamom hudby.

Johann píše: "Počas prvého živého predstavenia diela sme strop chrámu zaplnili modrými héliovými balónmi, ktoré boli pripravené tak, aby počas vystúpenia veľmi pomaly klesali k zemi a nakoniec sa rozpŕchli v obecenstve. Na naše príjemné prekvapenie, balóny reagovali na intenzitu zvuku, pričom pri vyššej hlasitosti klesali rýchlejšie. Počas predstavenia, ako zapadalo slnko, sa cez chrámové okná pomaly menilo osvetlenie. Koncert bol dosť neskoro, končil až niekedy okolo polnoci, a pretože bol jasný, bezoblačný jarný deň, všetky tieto fyzikálne a prírodné vplyvy vytvorili jeden nezabudnuteľný zážitok." "Počas písania tohto diela mi po rozume chodilo nespočetné množstvo vecí, od entropie, cez Pynchonovu "Dražbu série 49", poštové trúbky, kybernetiku, vtáčiky, teplo, priestor, energiu, singularity, až po Nietzscheho myšlienku večného návratu a Möbiov pás. Vôbec nemám v úmysle vnucovať nejaké "posolstvo" tejto nahrávke, ale všetky tieto veci práve vtedy zamestnávali moju myseľ. Obyčajný poslucháč by mohol zaškatuľkovať túto nahrávku ako ambientnú alebo meditatívnu, no myslím si, že nesprávne – pre mňa je to oveľa viac o chaose a napätí ako o harmónii. Pri počúvaní nahrávky ma chytajú rôzne nálady, od prudkého návalu radosti až po naliehavý smútok. Centrálnym motívom by teda mohlo byť to, ako sa jednoduchá vec môže zmeniť prostredníctvom veľmi jednoduchého procesu – niečo ako zmena a premena a nevyhnutnosť chaosu."

"Virthulegu forsetar" nahral Caput Ensemble, dirigovaný Gudnim Franzsonom, so Skulim Sverrisonom na base a elektronike, Matthiasom M.D. Hemstockom na zvonkohre a elektronike, Hordurom Bragasonom a Gudmundurom Sigurdssonom na organoch a Johannom Johannssonom na piane a elektronike.