Príroda nemala nikdy tak blízko k popu

Pred troma rokmi boli veľkým objavom elektronického vydavateľstva Ninja Tune. Dnes, s ich druhým albumom, ešte stále nemôžeme hovoriť o kapele svetového formátu či kultovej elektronike, no novinka Unearth je pre nich veľkým posunom.
Britská dvojica Grasscut, teda dvaja páni, ktorí pred vznikom svojej kapely skladali filmovú hudbu, respektíve študovali hru na kontrabase, dokážu skvele kombinovať svoju vlastnú víziu popových skladieb s nahrávkami z prestarnutých vinylových platní i decentnou elektronikou.
Grasscut sú z Brightonu, teda z mesta, kde sa liberálna kultúra stretáva s chladným morským vzduchom, a tiež z mesta, ktoré si žije vlastným životom. No zároveň je len na skok do Londýna a je to tak ideálne podhubie pre umelcov rôznych žánrov, stačí vymenovať pár príkladov ako Nick Cave, Fatboy Slim alebo Bat For Lashes. Toto pozoruhodné mesto, veľké asi ako polovica Bratislavy, sa výrazne podpísalo aj na tom, ako znie Grasscut.
Na prvotine 1 Inch/1 Mile, inšpirovanej kartografiou a starými mapami, sa experimentálna elektronika, plná samplov zo starých platní, nahrávok prírody a meniacich sa nálad, plynule spájala s pesničkárskym prístupom. Pri oboch metódach bolo počuť, ako sú muzikanti skúsení z rôznych oborov hudby a bez zbytočného mladíckeho sebavedomia nahrali vynikajúci album.
Album Unearth si z debutu zobral niekoľko prvkov, ktoré tak dnes môžeme považovať za charakteristický zvuk Grasscut: sú tu už viackrát spomínané sample a pesničkársky prístup i civilný vokál Andrewa Phillipsa, elektronika aj živé nástroje, ale nálada je omnoho jednotnejšia a kompaktnejšia. Grasscut tak vlastne vytvorili univerzálny vkusný pop pre akéhokoľvek poslucháča a zároveň elektroniku, ktorá nie je určená primárne len mladým.
Netreba zabúdať ani na kontakt s prírodou, anglické pobrežie je logickým geografickým východiskom zvuku Grasscut. V staršom rozhovore pre jeden slovenský web Andrew Phillips hovoril o tom, ako mu chodenie po kopcoch pomáha v komponovaní, pretože chodenie je mimoriadne rytmická záležitosť a tiež vysvetľoval, že meno Grasscut, voľne preložiteľné ako strihanie trávy, v sebe spája strihanie charakteristické pre elektronickú hudbu a akýsi prirodzený pastiersky element reprezentovaný práve trávou. Môže to znieť zvláštne, ale z albumu Unearth, aj keď je menej experimentálny ako jeho predchodca, to je počuť. Príroda nemala nikdy tak blízko k popu.

Hodnotenie Pravdy ***** Grasscut: Unearth, Ninja Tune/Wegart, 2012

Autor: Filip Drábek
Pravda