~ info o cene na vyžiadanie ~

Bolo 2. júla 1997, okolo 8.00 ráno. Cestoval som s kolegom do Chicaga, leteli sme šialenou rýchlosťou po Interstate 94, slnko s nami pretekalo, rozhodnuté doraziť tam skôr než my. So zhruba šesťdesiatimi diskami na zadnom sedadle, ktoré nás už vonkoncom nebavilo počúvať, prišla mi pod ruku táto odvtedy klasika a po prvý raz sa ocitla v mojom prehrávači. V tom momente si Amon Tobin získal našu pozornosť pasážou so sladkou melódiou a la Tommy Dorsey, keď do toho zrazu strmo vpadol neomylne jazzový rytmus. Basa pumpovala v rýchlych záchvevoch, saxofón to celé nadnášal kamsi veľmi, veľmi vysoko a Chicago sa konečne začalo približovať. Amon zvyšku cesty vytvoril dokonalý soundtrack. Neskutočné samplované rytmy a loopy, ohnivé saxofónové sekcie a odzbrojujúce orchestre nás do seba vtiahli prekvapivo ďaleko viacej, než tá ohromná metropola pred nami. Na svojom debutovom albume Amon Tobin zo svojich samplerov dostal až neuveriteľne živý zvuk, vytvárajúc starú jazzovú atmosféru pomocou moderných technológií. Ku klasickým albumom Quincyho Jonesa či Milesa Davisa tak pribudol ďalší fantastický príklad toho, čo všetko sa dá dokázať so skromným nástrojovým vybavením, zato však s ohromujúcou dávkou talentu.