Les Ondes Silencieuses je už štvrtým albumom mladej Parížanky, ktorá počúva na meno Colleen. Je akýmsi evolučným pokračovaním jej predchádzajúcich nahrávok, pretože na nej definitívne upustila od loopov a takpovediac, vyzliekla všetky skladby donaha.

V nich dominuje takmer vždy len jeden nástroj. Predovšetkým je to jej obľúbená viola, maľujúca neurčité obrazy, ktorých ilúziu si musíte dotvárať sami vo vašich predstavách. Veci ako spev, jasná štruktúra skladby, či ucelená forma by boli v prípade Colleen len zbytočné ťaháky. Dostať sa do vnútorného rozpoloženia vhodného pre vypočutie tohto albumu je beh na dlhé trate, no ak sa vám to podarí, obdarí vás širokým rozptylom nálad a pocitov.

Zastúpenie nástrojov je prekvapivo pestré. Okrem spomínanej violy, ktorá dokáže zo seba vylúdiť hneď niekoľko typov zvukov, je tu spinet, či hra na sklo. V skladbách Sun Against My Eyes a Sea of Tranquility sa objavujú vedľa seba dva nástroje (!), konkrétne klarinet v kombinácii s akustickou gitarou.

Od albumu Les Ondes Silencieuses nemôžete očakávať, že by ste pri ňom mohli umývať riad, či šoférovať v aute. Je to platňa, ktorá vyžaduje sústredené počúvanie a hlboký ponor. Ako celok pôsobí takmer až meditatívne. Tma tomuto albumu pristane.

boris filantrop 2007-10-21

inmusic.sk