Na pláži s Cocteau Twins

Nezávislá scéna si na muzikantskú virtuozitu nikdy nepotrpela, preto sú sólové inštrumentálne albumy gitaristov v tejto oblasti výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo. Vlastne si spomínam len na sólovú LP gitaristu kapely Felt Mauricea Deebanka. Kto iný má ešte na takýto počin nárok, ak nie Robin Guthrie, zhodou okolností producent Felt, ale aj umelcov zvučnejších mien typu Edwyn Collins, Mandalay, Lush alebo Definition Of Sound, a súčasne niekdajší gitarista Cocteau Twins, skupiny, ktorá ovplyvnila veľkú časť takzvanej indie-scény 80. a 90. rokov?


Áno, gitarový nezávislý album je raritou, ale zaujímavý je aj fakt, že Guthrieho sólo neprišlo skôr. Veď Cocteau Twins to zapichli už pred siedmimi rokmi a vtedy nastalo čosi ako hluché obdobie. Na konci Guthrie spolu so svojím kumpánom Simonom Raymondeom založil label Bella Union, na ktorom dostávajú priestor nádejné spriaznené muzikantské duše (Devics, Departure Lounge, Czars, Lift To Experience), so speváčkou Siobhan de Maré (ex-Mono) uviedli nenápadne do života projekt Violet Indiana a až potom sa venoval práci na vlastnej sólovke. Egocentrizmom tento človek zrejme netrpí.


Guthrie sa vyžíva v ospalých tempách, rád pracuje s ozvenou a zmesou ďalších efektov, ktorá je pre jeho „lazy“ gitarový sound charakteristická. Výsledkom sú pomaly a striedmo vrstvené motívy, akési mikroštruktúry, skôr skice ako piesne v pravom zmysle slova, s občasným hosťovaním klavíra a len minimom rytmiky, ktoré rovnako dobre evokujú surfistov pri havajských brehoch, ako pokoj ľadovej jaskyne.


Povinnosť pre nostalgikov a milovníkov Cocteau Twins, pre mladších poslucháčov hľadiacich skôr do budúcnosti bude zrejme zaujímavejší druhý album Violet Indiana, ktorý je na spadnutie.


Daniel Baláž
inZine