SME
Flunk: bližšie k nebu než peklu


Flunk tvoria producent Ulf Nygaard (vľavo), speváčka Anja Oyen Vister a gitarista Jo Bakke, ku ktorým sa na koncertoch a v štúdiu pridáva bubeník Erik Ruud. Po dvoch rokoch nevinného domáceho hrania sa nápadito vrhli na známu skladbu Blue Monday. Coververzia dosiahla v roku 2002 nečakaný úspech (najmä vo Veľkej Británii) a odvtedy vydali už tri albumy. Dominuje na nich Anjin uhrančivo zasnívaný hlas, do ktorého sú vplietané jemné gitarové vyhrávky, synťáky a pavučina elektronických zvukov. FOTO - BEATSERVICE /WEGART


Nórska hudobná scéna patrí v súčasnosti medzi najzaujímavejšie. Hoci nejde o superhviezdy s prehnanými finančnými nárokmi, u nás ich často naživo nezažijete. Uvidíme, či zajtrajší koncert Flunk bude len ďalšou výnimkou, alebo konečne naštartuje záujem našich promotérov. Dušou tejto skupiny, ktorá dokazuje, že pop sa dá robiť aj inteligentne, je ULF NYGAARD. Ešte pred prvou návštevou Slovenska poslal e-mailom odpovede na otázky SME.

Už ste hrali na najväčšom rockovom festivale v Nórsku, na džezovej prehliadke v Londýne, no vaše nahrávky recenzujú najmä časopisy zamerané na elektronickú hudbu. Kam by ste sa zaradili?

"V Anglicku nás nazvali folktronica (pesničkárstvo zmiešané s elektronikou - pozn. red.). To je nálepka, s ktorou sa dá žiť. My vlastne len vkladáme všetky druhy našej obľúbenej hudby do vlastných skladieb. Vznikajú popsongy, ale takmer vždy s alternatívnym nádychom."

Pre väčšinu z nich je typická zasnená atmosféra. Myslíte, že vo svete je dnes málo príjemných emócií?

"Máme radi vrstvu synťákov so sláčikmi, nad ktorými sa vznáša Anjin jemný hlas. Znie to viac nebesky než pekelne, ale pod povrchom sa deje dosť tmavých vecí."

Slovo flunkies však v angličtine označuje pätolízačov. Také názvy si väčšinou dávajú punkové kapely, kto s ním prišiel?

"Chceli sme niečo trochu anti, negatívny výraz pre pozitívnu hudbu."

Prerazili ste hneď prvým singlom, coververziou Blue Monday od New Order. Je úprava hitovky legendárnej kapely receptom na úspech?

"Najviac zo všetkého nám tá pesnička pomohla utvoriť si vlastný zvuk. Kombináciu rockovo-popových gitár s elektronikou. Svojím spôsobom sme našli vlastný vzorec. Stále považujem našu verziu za dosť vydarenú, ale predovšetkým je to skvelý originál."

Okrem Blue Monday ste prerábali aj Kinks, netajíte sa láskou ku Morriseymu, Joy Division a inej hudbe, ktorá vznikala pred niekoľkými dekádami. Dnes je pritom skôr zvykom remixovať súčasnú tvorbu. Nostalgia?

"Súvisí to s tým, čo som počúval ako tínedžer. Anja je o čosi mladšia, ale na počudovanie sa jej často páčia rovnaké veci. Nemyslím si však, že ide o ojedinelý jav. Existuje množstvo kapiel inšpirovaných hudbou 80. rokov. Napríklad Franz Ferdinand ukradli refrén New Order a všeobecne ťažia z Joy Division, už Kurt Cobain si dosť ušklbol od skupiny Gang of Four a podobne. Hoci mnohé nahrávky z 80. rokov znejú dnes hlúpo, bolo to obdobie s kvalitnejším popom než ktorékoľvek iné."

Anja je speváčka, Jo gitarista. Pri vašom mene sa zvykne uvádzať "producent a programátor". Čo to znamená?

"Asi najviac rozmýšľam o koncepte vecí. Rozhodujem o názvoch skladieb alebo o obale, pripravujem zvukové podklady pre väčšinu skladieb. Potom príde Anja, vymyslí melódiu spevu a text, k tomu Jo pridá gitaru. Inokedy je zase na začiatku gitarový riff."

Samplujete veľa?

"Často, hoci nemám rád, keď sa vezme celá skladba či dva takty z nej. Samplujem skôr rôzne zvuky a ruchy, jednotlivé bubny a činely, aby som z toho naprogramoval nový rytmus. Baví ma skladať malé štruktúry, ktoré vzniknú prácou s nahranými zvukmi. Takmer na každej našej nahrávke ich nájdete niekoľko."

Zajtra tu hráte prvý koncert. Čo môžu ľudia čakať?

"Nebude to žiadna hlučná párty, skôr noc s upokojujúcou atmosférou a peknými pesničkami."

Čo do počtu obyvateľov je Nórsko porovnateľné so Slovenskom, ale vaša scéna je omnoho pestrejšia a úspešnejšia v zahraničí. Akú inú nórsku hudbu počúvate?

"Odporúčam Biosphera, úžasná je aj Hanne Hukkelberg, ktorej hudba má podobnú atmosféru ako naša, akurát je ovplyvnená skôr džezom než popom. Ďalšie dievča Kate Havnevik zase urobilo jeden z najlepších albumov v rámci nórskej elektronickej hudby. Mimochodom, so sláčikovým orchestrom nahrávala práve v Bratislave."




OLIVER REHÁK


[6. 6. 2006]