S Jonathanom Moreom, polovicou Coldcut, jednej z najoriginálnejších britských skupín


Kým pätnásť rokov dozadu zmietala Berlínom vlna techna, z Londýna prichádzala trochu iná elektronická hudba. Viac na počúvanie než tancovanie, s pravidelnými rytmami zabalenými do prepracovaných zvukových aranžmánov. Epicentrom tejto scény sa stala značka Ninja Tune, za ktorou stoja dvaja dídžeji a producenti Matt Black a Jonathan More. Jednou z kľúčových položiek v katalógu je ich spoločný projekt Coldcut, ktorému teraz po dlhšej pauze vychádza nová nahrávka.

"Najskôr sme sa rozhodli urobiť album s hudbou a pridať k nemu náš vlastný program na mixovanie videa, ktorý využívame aj pri živom hraní. O pár mesiacov neskôr by malo nasledovať dévedéčko s množstvom bonusov, krátkymi filmami, počítačovými hrami a podobne," hovorí pre SME v telefonickom rozhovore JONATHAN MORE.

Nový album Sound Mirrors je opäť žánrovo pestrý, ale bez divokých strihov a v pokojnejších náladách. Kým vybrúsený zvuk je poznávacou značkou tejto dvojice, najväčšie prekvapenie spočíva v množstve hostí, väčšinou

spevákov. Pre Coldcut boli totiž typické inštrumentálne skladby, v ktorých sa striedali nasamplované zvuky. Teraz tu figurujú známe mená ako raper Roots Manuva, saxofonista Soweto Kinch alebo básnik Amiri Baraka.

"Každá skladba má iný príbeh - napríklad Jon Spencer bol na turné, tak nám posielal nahrávky svojho hlasu, ku ktorému sme dorobili podklady. Roots Manuva zas prišiel do štúdia a pustili sme mu päť skladieb. K tej, ktorá ho najviac chytila, rovno napísal text a naspieval ho," prezrádza More. Na otázku, prečo pesničky dodáva s typicky britskou ironickou pointou, odpovedal: "Chceli sme si skrátka vyskúšať opäť niečo nové. A všimnite si, že mnohí z hostí vydávajú svoje nahrávky u nás, takže nemali príliš možností odmietnuť. Skrátka sme z nich vycicali najlepšie nápady."

Sound Mirrors rozbehnú dve nadupané skladby, no potom sa vám z prehrávača vynoria nečakane melancholické nálady. Jednu z nich s názvom Mr. Nichols má na svedomí newyorský básnik ulice Saul Williams. Prednesie text-metaforu o osamelom mužovi, ktorý prežíva iný život, než si vysníval. "V Británii je veľa ľudí s týmto priezviskom oblečených do sák bankových úradníkov. Snažil som sa vžiť do ich pocitov, ako asi dokáže človeka zmeniť spoločnosť, v ktorej žije, len preto, že ho živí," prezrádza Jonathan More pozadie vzniku skladby atmosférou evokujúcu beatlesovku Eleanor Rigby.

V promo materiáloch sami Coldcut označujú nový album ako ešte angažovanejší než doterajšie. Špeciálne zaujímavá je v tejto súvislosti skladba Aid Dealer, kde sa medzi vymenovanými krajinami nečakane ocitlo aj Slovensko. Ako to vzniklo?

"Text priniesol Soweto Kinch. Bavili sme sa o tom, že kým Afrika získava humanitárnu pomoc, do východnej Európy vtrhli po páde komunizmu drogy. S oboma vecami sa často kšeftuje rovnakým spôsobom, a tak sme náhodne spísali zopár krajín, ktorých sa to týka."

Po vydaní albumu Coldcut pripravujú veľké turné. Ich ambíciou je dostať na pódiá čo najviac hostí účinkujúcich na Sound Mirrors. Koncerty sľubujú silný zážitok pre uši aj oči a hrať sa bude po celom svete: "Chceme si prizvať rôznych hudobníkov do rôznych krajín. Napríklad už teraz je isté, že v Japonsku sa s k nám pridá Jon Spencer, Mike Ladd má veľký záujem zahrať si čo najviac. Na termínoch aj menách neustále pracujeme."

Matt Black, druhá polovica dua, už na Slovensku hral. Jeho v najlepšom slova zmysle eklektický dídžejský set patril medzi vrcholy predvlaňajšieho festivalu Nujazz Dayz v Bratislave a hudobník si pobyt údajne pochvaľoval. Šance priviezť premiérovo Coldcut by sa mohol chytiť niektorý domáci promotér (skvele by sa určite vynímali na najbližších Nujazz Dayz či jubilejnej trenčianskej Pohode). Ako dokazuje veľké odhalenie zo záveru telefonátu, dá sa totiž vychádzať aj z osobných spomienok Jonathana Morea.

"Ako malý chlapec som sa začiatkom sedemdesiatych rokov ocitol v Československu s rodičmi. Môj otec bol učiteľ a išlo o nejakú krátku medzinárodnú výmenu. Pamätám si, že v uliciach bolo veľa mladých vojakov v ruských uniformách, z ktorých nás mrazilo. Ale pamätám si aj chuť fantastického piva. Som zvedavý, aké by to bolo dať si ho po rokoch."


OLIVER REHÁK

[9. 2. 2006]