Franz Ferdinand chcú hrať dievčatám do tanca
Vynikajúci debut rockových Glasgowčanov
Pri počúvaní súčasných gitaroviek sa chtiac či nechtiac stretávame so skalopevným pravidlom. Je ťažké byť originálny a ešte náročnejšie je zaujať. Už prvá méta – originalita – z hry mnohých vyradí. Zo zaprášených garáží sa na nás stále rútia „blurovky“, ktoré frčali v druhej polovici deväťdesiatych rokov a napodiv dnes ešte stále niekoho bavia. Tie smutnejšie, obohraté a stále rovnaké vyhrávky, rozcítia tínedžerov evokáciou nešťastnej lásky, veselšie a skočnejšie akiste podmažú skejťácke zápolenie v extrémnom skákaní. Nič prelomové však neznamenajú. Našťastie, aj v rock’n’rollovom neporiadku, v ktorom sa bezúspešne stratilo kvantum kapiel, sa nájdu vtipálkovia voči strate odolní. Na nič sa nehrajúc spievajú o láske a tvrdia, že ich cieľ je jednoduchý: hrať hudbu dievčatám do tanca. Z čriepkov bigbítových pozostalostí si vytvorili svoje kráľovstvo, ktoré obohatili klišéovitou poetikou a rozosmiatymi tvárami. Štyria Glasgowčania Franz Ferdinand vydali svoj debutový album. Je to rockový počin roka!
Náhodným stretnutím na párty sa môže začať všeličo. V prípade Franz Fedinand išlo o kamarátstvo, ktoré spájala kapela. Bob Hardy sa naučil hrať na požičanej basovej gitare, no ešte humornejší bol príbeh bubeníka. Mal ním byť Nick McCarthy, súčasný gitarista, ktorý v snahe vyhnúť sa rane v boji o fľašu vodky na rovnakom večierku povedal ostatným kapelu zakladajúcim účastníkom večierka, že vie hrať na bicích. Tak ho medzi seba prijali, a keď už boli kamarátmi a klamstvo vyšlo na povrch, zo skupiny ho nevyhodili. Okrem hry na gitare v nej občas zúročí aj svoje klavírne vzdelanie a, v neposlednom rade, svoj nemecký pôvod (famózny popevok Ich Haise Superfantastisch v piesni Darts of Pleasure je zrejme jeho prínosom). Skutočným bubeníkom sa napokon stal Paul Thomson a do štvorice chýbal už len frontman, spevák a gitarista Alex Kapranos. Sformovanej kapele už nič nebránilo v tvorbe piesní, v rytmoch ktorých sa raz, podľa ich sna, budú pohupovať davy fanúšičiek. A zámer sa po čase podaril! Ich prvý koncert videlo asi osemdesiat ľudí, prevažne tancujúcich, pódiom bola posteľ nasvietená neónmi v spálni jednej kamarátky. Koľká poetika! :)
Zo spálne sa presunuli do svojho Chateau, domu kdesi na glasgowskej periférii, kde mali dosť priestoru len pre seba. Aj keby sa chceli nechať uniesť kvetnatou patetickosťou svojich naschvál veselých veršov, problémom reálneho života sa nevyhli. Do Chateau si pozvali horných päť tamojších kapiel a urobili tak festivalík pre uzavretú spoločnosť. Skončilo sa to policajným vypočúvaním a zatknutím frontmana Alexa Kapranosa. Odvtedy síce skúšajú s viac otvorenými očami, pretože realita niekedy vycení kruté tesáky, ale optimizmus im z tvárí nezmizol. Skutočné koncerty a úspechy na seba nenechali dlho čakať, spomedzi zmlúv si vybrali label Domino Recording, domácu pôdu kapiel Smog či Four Tet. „Chceme, aby si ľudia vybavili štyroch bláznov z Glasgowa, čiže nás, keď sa povie Franz Ferdinand,“ usmieva sa Alex v interview pre jeden z britských plátkov.
„So if You’re Lonely / You Know I’m Here Waiting for You / I’m Just a Cross Hair / Just a Shot Away from You.“
Debut v podobe EP Darts of Pleasure, s ktorým prišli ešte v roku 2003, upriamil pozornosť hudobnej kritiky, ale aj poslucháčov, bažiacich po hudobnej zvláštnosti z Veľkej Británie. Nielen spomínaná pasáž spievaná po nemecky v titulnom singli, ale aj skvelý videoklip, napríklad zvnútra ukazujúci ústu dutinu pri čistení zubov, upútali. Druhým singlom Take Me Out Franz Ferdinand len potvrdili záujem navnadeného publika. Ich debutový album obsahuje hravý rock, skoky k bigbítovým dobám (niekedy sa neubránim pocitu, že počúvam paródiu na československú scénu šesťdesiatych rokov nasávajúcu vtedajšie bigbítové vplyvy zo sveta – Tell Her Tonight), trochu irónie a spevné refrény o čom inom než o láske. Je však nádherné, že Franz Ferdinand nielenže nechcú nič riešiť, ale svoje texty ešte aj do bodky postavia na poetike gýča, ktorý nájdeme v tvorbe iných, až na to, že tí to myslia vážne (I Only Touched Her Lips / But She Saw It / I Only Kissed Her Lips / But She Saw It...).
Pesničky však neváhajú naplniť zlomenými riffmi, na ktoré si spočiatku budete musieť zvyknuť, ale keď vás dostanú (a zaručene sa tak stane!), už sa ich nezbavíte (The Dark of the Matinée, Michael, Jacqueline, This Fire). Gitary dokonca niekedy pripomínajú známy „tarantinovský“ nabrúsený sound (40’), inokedy zaujme melodika, pri ktorej sa zdanlivý slaďák vhodný na školský večierok adolescentov zmení na brutálnu rockovú kôstku.
Napriek snahe novinárov priblížiť ich ku kapelám Interpol, The Libertines či dokonca ku kúsku raných Talking Heads, Franz Ferdinand sú predovšetkým svojskí. Debutový album zvládli na výbornú a zostáva len dúfať, že aj na ďalších nám ponúknu podobnú dávku vtipu, nápadov a zábavy. Mimochodom, dúfajme tiež, že sa v rámci svojich bohatých koncertných turné niekedy vyberú aj do našich končín. Rady by sa na nich prišli pozrieť nielen tie tancujúce dievčatá!
Matej (22.4.2004)
zionmag.org