Ďalšou z radu výberoviek snažiacich sa o prezentáciu slovenskej elektronickej hudby je prevažne ambientný výber Ambsine, zostavený rovnomenným vydavateľstvom, ktoré vzniklo za účelom jeho vydania. Od ohlásenia zámeru priniesť na trh to najlepšie, čo dnes slovenskí a nie len slovenskí elektronici, plávajúci v pomalších a melodickejších vodách tvoria vo svojich domácich štúdiách, mašinkách a počítačoch, uplynulo veľa času. Zdá sa, že dlhá doba príprav priniesla svoje ovocie.
Prvým prekvapením je malinovo pozitívny obal tohto 2-cedéčka. Niekto by možno čakal od ambientnej kompilácie čosi temnejšie, no obal samotný svojim štandardne kvalitným prevedením, a najmä úplne ,,zabitým“ macom s malinovými slúchadlami stavia veci do úplne inej roviny.
Druhým prekvapením je, že sa jedná o 2-CD, čo je od začínajúceho vydavateľstva odvážne. Dúfajme, že vydavateľa rýchlo neprejde chuť na pokračovanie…
Prvé CD sa nesie v duchu ,,plážového“ ambientu, evokujúceho svojou niekedy až popovo znejúcou melodikou až romantickú atmosféru. Našťastie deficit experimentu a temnoty kompenzuje druhé CD.
Cestu naprieč elektronickými kolážami otvára Domased Elektronica s atmosférickou skladbou Ghosts. Je to začiatok vo veľkom štýle, skladba sa vyvíja a príjemne rytmicky pulzuje a graduje, pričom sa nejedná o trance, ako sme boli u Domaseda zvyknutí. Jedným otáznikom pre mňa je, či som jediný, komu pri prvom počutí skladba pripomenula tvorbu iného Slováka – projektu EauDeToillete. Dvojka od M-art sa nesie v duchu pohody a príjemných klavírnych akordov a melódii, zapadajúc do konceptu prvého CD, ideálne počúvanie na chvíle relaxu. Nasleduje Charon s podstatne ambientnejším a oproti doterajším kúskom temnejším zvukom, upúšťa od jasnej rytmiky, a unáša poslucháča na svojej loďke tam na druhý breh, odkiaľ už niet návratu, a dáva tak za pravdu svojmu mytologickému pseudonymu… Nasleduje Wollny Patt, ktorý gitarovými melódiami vracia poslucháča na pláž typu Café del Mar. Ani mindMap nijak nevybočujú z nastúpeného melodického trendu, ktorý vyvrcholí až filmovým zvukom skladby Runaway od Eau De Toilltte. Možno až príliš dlhá skladba by sa naozaj hodila k filmu s romantickou tematikou, striedajúc elektroniku a klasické postupy a záverečnou pompéznou gradáciou možno preberie poslucháča z melanchólie (ak sa mu už nepodarilo zaspať).
Ale zmena našťastie prichádza so skladbou českého projektu Meteora s príznačným názvom Solaris – podľa použitých hlasových samplov, so síce často používanou tematikou, tento krát sú ale sample na mieste, skladba si vystačí aj s málom a má to, čo si ja osobne najviac vážim – nenútenú atmosféru (čo je pri použití známych samplov nie vždy pravidlom). Prvé CD uzatvárajú opäť Česi Eleven Clouds s pre nich typickým experimentom, tento krát ale akýmsi zdĺhavým a plaziacim sa, bez výrazného motívu, ktorý tam asi autori ani nechceli dávať… no bez neho je 11 minút akosi priveľa.
Druhé CD otvára ďalší typický ambient inšpirovaný severskými ambientnými vplyvmi, ničím za nimi nezaostávajúci, ba dokonca výraznejší… Výborná ľadová nálada, ktorú však narúša akýsi kŕčovitý experiment v podaní dvojky Neutrino – ich skladba Smokin Aladin by mohla výberu dodať to, čo mu chýba, teda vybočenie z radu melodických pohojdávačiek bez odvahy zaexperimentovať. Neutrino síce experimentujú, avšak akosi silovo, používajú príliš monotónne motívy, na to, ako minimálne sa snaží skladba vyzerať, je miestami preplnená. Trojka Diomos a jeho/ich prázdny život v podaní skladby Empty life vôbec nepôsobí podľa názvu depresívne, naopak, veselo si plynie na výraznom downtempovom rytme.
Do experimentálnych vôd opäť zabrúsila Nika77, s naozaj prepracovaným minimálnym hypnotickým zvukom, s citom pre minimálne štruktúry. Tu je cítiť to, čo mnohým domácim tvorcom chýba, a síce rozhľad a množstvo napočúvanej hudby. Jednou z mála výrazných skladieb nepodobajúcich sa na ostatné je BlueM-ov experimentálny track Jazzusmine, pohrávajúci sa s lámaním rytmu, postačujúcim si s rytmickou zložkou a pár zvukmi, no pritom sa počas celých skoro 10 minút vždy čosi mení a vyvíja. Istý známy hudobník a tiež producent so skúsenosťou s hudbou k videám a filmom sa tu prezentuje pod menom Satellite Noise a netuctovo priamočiaro experimentuje so štruktúrami zvuku a melódií, no výsledok sa nedá jednoducho opísať… Maďarský Absturz posúva zvukovými plochami záznamom z festivalového vystúpenia zvuk smerom k noise a navodzuje ponurú atmosféru, v podobnom noisovom duchu sa nesie aj Karaoke Tundra s príznačným názvom Audiosmog. Deviaty v poradí Selectone využíva sample, ktoré by mohli oživiť, no napriek tomu je skladba bez príbehu, stagnuje…
V bonus skladbe sa ešte prezentuje Nórsky hosť Origami Galaktika s preňho typickým ,,typickým“ ambientom postaveným na plochách a šumoch, priznám sa, že by som túto skladbu nerozoznal od ostatných tohto štýlu. Výber uzatvára vydarený triphopový remix Abusa na mindMap, na ktorom oceňujem najmä skutočnosť, že je úplne iný ako všetky doterajšie skladby, dynamický, neuspávajúci (možno si ho aj zapamätáte), teda výborným spestrením na záver cesty naprieč slovensko-českou súčasnou elektronikou.
Po zvukovej stránke je výber vyvážený, mastering zabezpečoval Ján Boleslav Kladivo aj napriek skutočnosti, že tu od neho žiadnu skladbu nenájdete. Zo slovenských tvorcov by bol príjemným spestrením aj nejaký ten ,,klik a kat“ od Barbije Idijota či veterána scény Aleksa Svaensona.
Celkovo kompilácia prezentuje kvalitu nezaostávajúcu za svetovou tvorbou, avšak niekedy nudí, privítal by som viac živosti, hravosti, nebáť sa vybočiť, ísť viac vlastnou než cestou zaužívaných postupov. Neostáva nič iné len popriať vydavateľstvu Ambsine veľa predaných kusov, aby im ostalo veľa chuti pustiť sa do podobných chvályhodných aktivít aj v budúcnosti.
Igor, 03.12.2004
audionet.sk